Veriaceho pobúrili slová Koránu otočené dole hlavou, z obavy porušili aj Pálfiho závet

BOJNICE. Časť textu Koránu, svätej knihy islamu, popísaný výberom 99 mien Alaha, otočený dole hlavou, bol na Bojnickom zámku dlho turistickou atrakciou.

Všetko sa zmenilo po sťažnosti mladého návštevníka zo Spojených arabských emirátov, ktorý zámok navštívil so svojou ženou, Slovenkou. Písal sa rok 1999.

„Bolo všeobecne známe, že jedna tablička s textom je osadená naopak. Hovorili sme o tom aj návštevníkom v rámci prehliadky. Dokonca to bola hádanka, že ktorá z nich to je, aby bola prehliadka zaujímavejšia, interaktívnejšia,“ spomína bývalý riaditeľ Bojnického zámku Ján Papco.

„Niečo také nemôže zostať bez nápravy, uráža ma to,“ vyjadril sa pohoršený turista, ktorý označil inštaláciu za urážku náboženského cítenia a navrhol, že ak vedenie zámku vec okamžite napraví, bude to financovať z vlastného.

Orientálny salón, v ktorom sa nápis nachádzal, má sám osebe bohatú históriu. Jeho výzdoba pochádza z Damasku, centra orientálneho umenia. Gróf Ján Pálfi v roku 1902 kúpil panely a ďalšie prvky z pozostalosti srbského kráľa Milana Obrenoviča.

Obloženie, známe ako technika 'ajamí, bolo pôvodne súčasťou prijímacej miestnosti v damascénskom dome, ktorý sa vyznačoval jedinečnou kombináciou umeleckej precíznosti a kultúrnych odkazov odrážajúcich vzdelanie, vkus a spoločenské postavenie majiteľa.

Tieto panely, zdobené kaligrafickými nápismi vrátane mien Alaha, boli po nákupe prispôsobené rozmerom grófovej pracovne a inštalované rakúskou firmou Colli. Pri tejto montáži však došlo k chybám a jedna z cédrových doštičiek, s textami Koránu, bola osadená nesprávne.

Po dohode s arabským podnikateľom sa zámok rozhodol konať a naplánoval kompletnú rekonštrukciu obkladu. Jej súčasťou boli aj reštaurátorské práce na komplexnej obnove celého obloženia Orientálneho salónu.

„Práce zahŕňali nielen správne otočenie doštičky, ale aj dôkladné vyčistenie a ošetrenie celého interiéru. Proces bol technicky náročný, keďže na zmenu polohy jedinej doštičky museli odborníci demontovať veľkú časť obloženia,“ vysvetľuje Papco.

Reštaurovanie trvalo takmer celý rok. Kuriózne však je, že turista, ktorý inicioval tento zásah a ponúkol sa ho financovať, zmizol bez stopy.

„Snažili sme sa ho kontaktovať, no už sme ho nikde nezastihli. Náklady nakoniec uhradil zámok. Paradoxne nám i napriek tomu odľahlo, lebo sme sa obávali, že by situácia mohla vyvolať možno ďalšie podobné konflikty,“ dodal Papco.

Podľa metodiky reštaurovania a rovnako vôle Pálfiho, by sa pamiatka mala ponechať v stave, v akom ju zanechal jej posledný majiteľ. No rozhodnutie otočiť tabuľku do správnej polohy bolo prijaté predovšetkým, ako prejav rešpektu k náboženskému významu textu.

„Príbeh Orientálneho salónu tak získal novú pointu. V tých časoch to ešte nebolo až také nebezpečné, svet bol iný. V podstate nič zlé nehrozilo, ale dali sme to do poriadku,“ uzatvára Papco.