Kôň v plynovej maske a neviditeľná smrť. Exponáty unikátneho múzea naháňajú hrôzu aj dnes

ČEREŇANY. Založili ho nadšenci s rešpektom k histórii a potrebou pamätať si. Išlo o viac než len zbierku exponátov pripomínajúcich neviditeľné smrtiace zbrane. To, že o nich dnes nehovoríme, neznamená, že zmizli. Práve naopak.

Ich múzeum v Čereňanoch pri Prievidzi je jediné svojho druhu u nás a je venované vývoju chemického vojska a ochrane pred najhrozivejšími zbraňami, ktoré pustošili bojiská prvej svetovej vojny, desili svet v druhej a hrozili skazou počas studenej vojny.

Pri vstupe vás neprivíta fotografia hrdinu, ale tiché rady plynových masiek, prístrojov na detekciu neviditeľných hrozieb a uniformy, ktoré zažili viac než by si človek želal. Masky a prístroje určené na ochranu ľudí i zvierat sú jeho základom.

Robert Tryzňa, Michal Patoč a partia nadšencov ktorí sa zároveň starajú o to aby sa ich zbierkový fond neustále rozširoval a múzeum ponúkalo pravidelne nové a zaujímavé expozície, odštartovali svoje aktivity pred piatimi rokmi počas pandémie.

Vytvorili priestor, ktorý je jedinečný, strašidelný a zároveň veľavravný. Viac nám o jeho histórii, súčasnosti a budúcnosti prezradil MICHAL PATOČ. 

Začiatky boli, povedzme, netradičné. Ešte pred pandémiou sme s kolegom Robertom Trýzňom spravovali Múzeum civilnej ochrany v Prievidzi. Lenže priestory boli malé, exponátov stále pribúdalo a naraz sme stáli pred otázkou kam s tým všetkým. Počas pandémie prišla myšlienka, že založíme niečo špecializované.

Chemické vojsko je téma, ktorú na Slovensku nikto nespracovával. Tak sme začali hľadať možnosti a v Čereňanoch sme našli pochopenie aj pomoc. Starosta Richard Masný a obec Čereňany nám poskytli priestory a my sme sa mohli pustiť do práce.

Je to špecifická, ale nesmierne zaujímavá téma. Chemické zbrane zohrali veľkú úlohu v dejinách a ochrana pred nimi je v podstate neviditeľný boj. Navyše, na Slovensku sa tomu nikto nevenoval. Tak sme si povedali, že keď nie my tak kto? A pustili sme sa do toho.

Začalo to počas prvej svetovej vojny, keď boli prvýkrát použité bojové otravné látky ako yperit. Francúzi vyrobili masku ARS 17, ktorá sa neskôr zaviedla aj v Československej armáde. Vývoj pokračoval modelmi vzor 23 až po vzor 35. Po druhej svetovej vojne bol u nás mix masiek rôzneho pôvodu, sovietske, anglické, nemecké. Každá mala svoje špecifiká, napríklad rôzne druhy ventilov alebo filtrov.

Napríklad nemeckú masku pre kone Pferdegasmaske 38 od firmy Drager, používanú počas druhej svetovej vojny. Bola to špičková technológia svojej doby a kone dokázala reálne ochrániť.

Samozrejme, museli sa s ňou naučiť fungovať, rovnako ako vojaci s maskami pre ľudí. Výcvik trval rôzne dlho, záviselo to od schopností koní a ich cvičiteľov. Dnes pôsobí predstava koňa s plynovou maskou zvláštne, ale vtedy to bolo otázkou prežitia.

Ťažko vybrať jeden. Máme napríklad unikátny protichemický oblek vzor 36 od firmy Chema, to je na Slovensku jediný zachovaný kus. Návštevníci u nás uvidia aj plynové masky z prvej svetovej vojny, napríklad francúzsky model ARS 17.

Alebo masky pre deti, dekontaminačné súpravy, poľné telefóny, dokonca aj vzorkovnice bojových látok, ktoré sa používali na výcvik vojakov, protiplynové lekárničky, či vybavenie na vytyčovanie a dekontamináciu kontaminovaných oblastí.

Máme miestnosti venované detekcii rádioaktivity a bojových chemických látok dekontaminácii, kde vystavujeme aj prístroje používané v Černobyle. A máme aj sekciu venovanú operácii Púštna búrka, kde pôsobil prvý československý protichemický prápor v zahraničnej misii.

Najcennejším exponátom odtiaľ je uniforma podplukovníka Karola Lizoňa, ktorú podpísal prezident Václav Havel.

Nie je to ľahké. Dnes je to najmä o aukciách, bazároch, daroch alebo náhodných nálezoch. Často sa k nám dostanú veci zo starých skladov, armádnych prebytkov, niekedy ľudia nájdu niečo na povale. Ale také masky alebo uniformy v pôvodnom stave sú čoraz väčšou vzácnosťou.

Postupne rastie. Organizujeme akcie ako veteránske stretnutia alebo Noc múzeí. Inak máme otvorené na objednávku, stačí nám zavolať a dohodnúť si návštevu. Počas väčších akcií máme normálne otváracie hodiny, ktoré zverejňujeme na sociálnych sieťach.

Má to logiku. V obci bol kedysi vojenský útvar ktorý slúžil ako vojenský opravárenský závod na opravy chemického materiálu. My sme na túto tradíciu nadviazali. V niečom sme vlastne obnovili to, čo tu bolo. A navyše nám pomohla obec, bez toho by to jednoducho nešlo.

Že sa nám podarilo vytvoriť niečo jedinečné. A že si ľudia uvedomia, že história nie sú len vojaci so zbraňami, ale aj tí, čo chránili životy pred neviditeľnými hrozbami. A že kone s plynovými maskami nie sú sci-fi, ale reálny dôkaz toho, čo všetko je človek ochotný spraviť pre prežitie.