V chladničke grófa Pálfiho strieľali nacisti aj policajti, tajomstvo okolia Bojnického zámku stále skúmajú

BOJNICE. Nad jazierkom v zámockom parku v Bojniciach sa podľa odborníkov rozprestiera rozsiahly podzemný priestor, ktorého pôvod siaha až do obdobia baroka.

Niektoré indície však naznačujú, že ide o oveľa staršiu stavbu. Táto pivnica s dĺžkou 37 a šírkou sedem metrov mala byť dôležitou súčasťou hospodárskeho zázemia zámku, niekdajšej panskej budovy, ktorej vznik možno datovať najneskôr na prelom 16. a 17. storočia.

Už v roku 1639 na vedute (topograficky presnom zázname, pozn. red.) od J. Ledentua figuruje táto panská budova, ako dvojpodlažná budova so sedlovou strechou, pod ktorou sa nachádzal rozsiahly pivničný priestor.

Neskoršie vojenské mapy z prelomu osemnásteho a devätnásteho storočia potvrdzujú existenciu sýpky, pivovaru a panskej budovy v severnom predpolí zámku. Táto nadzemná časť však podľa všetkého zanikla začiatkom 19. storočia. Napriek tomu pivnica zostala zachovaná.

„Na najstaršom známom vierohodnom vyobrazení zámku s okolím z roku 1639 je panská budova zakreslená ako pozdĺžna poschodová budova so sedlovou strechou a menším vstupným krídlom otočeným k zámku,“ vysvetľuje architekt Martin Bóna, ktorý sa tomuto priestoru venoval v rámci architektonicko-historického výskumu v roku 2018.

„Počas romantickej prestavby zámku na prelome 19. a 20. storočia bola zachovaná pivnica zahrnutá do romantickej záhradnej architektúry novozaloženého parku, ktorého súčasťou sa stal aj niekdajší rybník,“ dopĺňa odborník.

Bočná východná a nad terén vystupujúca stena pivnice bola podľa návrhu architekta Jozefa Huberta doplnená historizujúcimi vstupmi a oknom, ktoré viedli do priestoru pivnice i z neho vyčlenenej samostatnej miestnosti, slúžiacej záhradníkovi.

„Usudzujúc z označenia pivnice na mape z roku 1910 ako záhradná pivnica, slúžila v tom čase ako sklad a zázemie pre údržbu novo založeného parku,“ spresňuje Bóna.

V rovnakom období bol v strede rybníka vybudovaný malý pavilón v podobe menšej valcovej bašty označený na dobových plánoch ako rybársky domček. Jeho romantická podoba s prístupovým mostíkom vkusne dotvárala okolitý areál romanticky prestavaného zámku.

V roku 1950 zachvátil Bojnický zámok veľký požiar, ktorý si vyžiadal rozsiahle obnovovacie práce a to nielen na zámku, ale zrejme aj na jeho hospodárskych objektoch. V tom čase sa pivnica pravdepodobne využívala na skladovacie účely, hoci chýbajú podrobnejšie záznamy.

„Pivnica má dobrý potenciál pre funkčné zapojenie do areálu parku, či už ako expozičný, výstavný alebo iný, verejne prístupný priestor. Predtým je však nevyhnutné odstrániť poruchy stavby a zrealizovať jej dôkladné odvodnenie,“ uzatvára Bóna.

Odborníci nevylučujú ani to, že časť pivnice mohla byť pôvodne využívaná na skladovanie potravín, pušného prachu alebo vína, ale aj ako ľadovňa.

V dvadsiatom storočí sa však jej účel dramaticky zmenil. V čase Slovenského štátu sídlila na zámku Veliteľská škola Hlinkovej gardy, v ktorej sa pod vedením inštruktorov SS školili budúci gardistickí dôstojníci. Tí využívali okolité priestory na výcvik.

„V období 60. a 70. rokov údajne pivnicu využívala polícia ako strelnicu. Táto informácia však nie je plne zdokumentovaná a vychádza len z rozprávania pamätníkov. Rovnako ani to, kedy presne došlo k zamurovaniu vstupov,“ vysvetľuje manažérka zámku Petra Gordíková.

Ako ďalej uvádza, v súčasnosti zámok neplánuje sprístupnenie týchto priestorov verejnosti. Do budúcna však počíta s ich využitím v súlade s celkovou koncepciou múzea, čím by radi umožnili návštevníkom spoznať aj túto zaujímavú časť zámockého areálu.