Kúpele Bojnice sú v ohrození, kvôli rajčinám klesla voda. Bane to považujú za vylúčené

PRIEVIDZA. Dlhoročný spor bojnických kúpeľov a Hornonitrianskych baní o podzemnú vodu na hornej Nitre by mohol vyriešiť nezávislý audit ministerstva životného prostredia.

Ten by mal ukázať, či pokles liečivej vody v kúpeľoch ovplyvňujú geotermálne vrty baní. Jeden je určený na ohrev skleníkov, v ktorých bývalí baníci pestujú rajčiny, druhý je v blízkosti rekreačného strediska Púšť pri Prievidzi patriacemu baniam.

Šéf kúpeľov hovorí, že bane svojou činnosťou ovplyvňujú množstvo liečivej vody, ktorej úroveň postupne klesla až o desať metrov.

Bane to odmietajú a argumentujú viacerými odbornými posudkami, podľa ktorých to nie je možné.

Dva banské vrty

Rekreačná lokalita Púšť je už druhým miestom v regióne, na ktorom spravili Hornonitrianske bane Prievidza hĺbkový vrt na odber geotermálnej vody. Prvý sa nachádza v lokalite Laskár v hĺbke 1851 metrov a slúži na vykurovanie skleníkov, v ktorých bývalí baníci pestujú rajčiny.

Oba vrty sú podľa vyjadrenia Hornonitrianskych baní umiestnené mimo ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach a majú vydané právoplatné rozhodnutia o odbere geotermálnej vody v intenciách geologického, vodného a stavebného zákona.

„Geotermálna voda na Púšti pochádza z hĺbky 2 257 metrov a jej teplota dosahuje až 60 stupňov. Táto voda je chudobná na minerály a nenesie znaky liečivých vlastností, ktoré sú typické pre Bojnice,“ vysvetlil hydrogeológ Kamil Vrana.

Šéf kúpeľov: Voda je v kotline prepojená

Predseda predstavenstva bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš tvrdí, že geotermálna voda je v Hornonitrianskej kotline hydraulicky prepojená.

Výver v kúpeľoch je podľa neho prepojený s vrtom, ktorý majú bane v Laskári a preto ich činnosti priamo ovplyvňujú množstvo liečivej vody v kúpeľoch.

„Veľakrát som žiadal, aby bola zostavená komisia, ktorá túto vec preskúma a objektívne to posúdi. Môj názor je taký, že je to spojené. Rovnako sa vyjadril aj nestor hydrogeológie na hornej Nitre Ondrej Franka, ktorý už žiaľ, nie je medzi nami,“ informoval šéf kúpeľov.

Pokles vody v kúpeľoch vidieť aj na vývere, ktorý vytvorila príroda a je ohradený. Tam mala klesnúť výdatnosť zo štrnásť litrov len na štyri.

Dôvodom je podľa Eliáša to, že viac ako dvojkilometrový vrt baní, ktorý môže spôsobiť veľké škody, nemá odborné posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré sa vyžaduje aj pri oveľa menších stavbách.

„Tlak na zhlaví vrtov v Kúpeľoch Bojnice za môjho 23-ročného pôsobenia klesol o približne jednu atmosféru, čo predstavuje pokles hladiny termálnych vôd o desať metrov. Ďalší pokles tlaku by mal pre naše zdravotnícke zariadenie fatálny následok,“ vysvetlil Eliáš.

Prepojenosť je podľa neho jednoznačne preukázaná tlakovými pomermi na zhlaví vrtov, kde kúpele, ktoré sú o tridsať metrov vyššie, ako vrt v Laskári, vykazujú rozdiel troch atmosfér, čo predstavuje ekvivalent vodného stĺpca tridsať metrov.

Bane: Miešanie podzemných vôd je vylúčené

Bane zodpovednosť za pokles hladiny liečivých vôd v kúpeľoch odmietajú.

Informovali, že v oblasti výskumu a prieskumu podzemných vôd Hornonitrianskej kotliny, bolo spracovaných viac ako 76 odborných publikácií zaoberajúcich sa vzťahom geotermálnych vôd centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny a Bojnickej vysokej kryhy.

„Vzhľadom na geologické, geotermické a hydrogeologické výsledky oboch vrtov považujeme ovplyvnenie bojnických zdrojov minerálnej vody za vylúčené,“ povedala hovorkyňa baní Adriana Siváková.

Opiera sa pritom o odborné expertízy a záverečnú správu, ktorú posudzovalo a schvaľovalo Ministerstvo životného prostredia. Podľa nich sú vody z oboch zdrojov oddelené vrstvami ílovitých hornín hrubými 800 až 1000 metrov, čo prakticky znemožňuje akékoľvek miešanie alebo ovplyvňovanie podzemných vôd.

„Z geologického hľadiska ide o nezávislé vodonosné vrstvy, ktoré spolu nijako nekomunikujú,“ doplnil aj hydrogeológ Vrana.

Expertízy vypracovávané štátnymi, odborne spôsobilými organizáciami, jednoznačne potvrdili, že banskou činnosťou a ani čerpaním geotermálnej vody baňami neboli, ani nemôžu byť narušené množstvá, teplota ani kvalita vody vyvierajúcej v Bojniciach.

„Nedávno sa mi dostal do ruky ďalší dôkaz o hydraulickom prepojení, a to krstný list vrtu, ktorý sa nepoužíva, ale nachádza sa v bezprostrednej blízkosti vrtu, z ktorého ťažia bane termálnu vodu na ohrev skleníkov na pestovanie rajčín, s ktorým je hydraulicky prepojený. Hovorí sa v ňom o tom, že ide o termálnu vodu bojnického typu a je s bojnickými termami v priamej hydraulickej spojitosti,“ oponuje Eliáš.

Keďže podľa kúpeľov má voda používaná na zdravotnícke účely prednosť pred jej priemyselným využitím, Eliaš žiada, aby sa čerpanie vody na ohrev skleníkov zastavilo.

Odber kúpeľov je podľa neho navyše len 23 sekundových litrov, ale dva banícke vrty, odoberajú spolu až 36 litrov vody za sekundu.

Zástupcovia kúpeľov pre dlhoročný spor absolvovali rokovanie na ministerstve životného prostredia.

„Požadujeme, aby sa v tejto, pre Slovensko dôležitej veci, konalo. V opačnom prípade budeme iniciovať petíciu občanov za zachovanie termálnych vôd pre potrebu kúpeľov, ktoré majú pred pestovaním rajčín určite prednosť,“ doplnil Eliáš.

Odborník vidí príčinu inde, ministerstvo navrhuje nezávislé posúdenie

Rozrastajúce sa Kúpele Bojnice potrebujú pre narastajúci počet klientov viac termálnej vody. Jej nadmerným čerpaním sa podľa hydrogeológov môže nezvratne narušiť krehký prírodný režim výverov prameňov. A tie kapacitne nestíhajú.

Hydrogeológ Kamil Vrana za možnú príčinu zmien výdatnosti zdrojov teplej vody v Kúpeľoch Bojnice označil iný dôvod.

„Ide o zlý technický stav vrtov, nárazové využívanie zdrojov, nové vrtné a balneotechnické práce vo výverovej oblasti a nadmerné čerpanie zdrojov liečivých a minerálnych vôd v lokalite v dlhodobom časovom horizonte,“ uviedol.

O všetkom by mal rozhodnúť nezávislý audit ministerstva, ktoré plánuje vyslať na hornú Nitru odborníkov. Tí by mali, v dlhé roky ťahajúcom sa spore medzi baňami a kúpeľmi vyniesť jasný verdikt.

Zástupcovia sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva na stretnutí s odborníkmi navrhli, aby nezávislý hydrogeológ posúdil aktuálny stav z údajov za posledných minimálne desať rokov, vrátane údajov z realizovaných geologických úloh a predložil dôvod poklesu hladín, tlakov a výdatnosti zdrojov v bojnických kúpeľoch aj so zohľadnením zrážkovo-klimatických pomerov.

„Na stretnutí zástupcovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra navrhli, že po preštudovaní materiálu, predloženého spoločnosťou Kúpele Bojnice a súčasnej štúdie Hornonitrianskych baní Prievidza, vypracujú a finančne vyčíslia návrh hydrogeologickej analýzy, pričom bude potrebná súčinnosť oboch sporných strán z hľadiska poskytnutia a interpretácie údajov,“ informoval tlačový odbor ministerstva životného prostredia.

Na Púšti druhé kúpele nebudú

Verejnosť začala špekulovať, načo je baniam na Púšti vrt, či sa nechystajú vybudovať konkurenciu bojnickým kúpeľom.

Hornonitrianske bane, ktoré areál na Púšti vlastnia, nemajú v úmysle stavať na tomto mieste kúpele, pretože voda z vrtov sa na takýto účel použiť nedá, potvrdila hovorkyňa baní Adriana Siváková.

„Areál strediska Púšť je využívaný na rekreačné účely s reštauráciou, telocvičňou a novým ubytovaním, ktoré chceme dobudovať na vyšší štandard. Obyvateľom regiónu a širokej verejnosti komplexne predstavíme projekt po jeho úspešnom dokončení,“ informovala Siváková.