Dlhoročné mýty o Pálfiho slzách, zinkovej truhle a jej umiestnení vyvrátili odborníci

BOJNICE. Gróf Ján František Pálfi, posledný šľachtický majiteľ Bojnického zámku, bol v čase svojej smrti považovaný za jedného z najbohatších mužov Rakúsko-Uhorska. Jeho majetok sa odhadoval na milióny.

Zomrel v roku 1908 a zanechal po sebe dedičstvo, ktoré je dodnes predmetom bádania a obdivu. Vďaka dedičom, ktorí nerešpektovali jeho poslednú vôľu a majetok rozpredali na dražbách, zostalo v Bojnickom zámku len torzo jeho cenných zbierok.

Grófov monumentálny mramorový sarkofág, uložený v krypte pod zámockou kaplnkou, patrí medzi významné umelecké diela, ktoré vyvolávajú otázky a príbehy.

Po vyše sto rokoch od jeho vzniku zavítal na zámok Michael Seeber, vnuk kamenára Leopolda Seebera, ktorý sarkofág vytesal. Súčasťou pocty vzácnej návšteve bola aj prehliadka zámku.

Odkaz z mramoru

„Sarkofág grófa Pálfiho je pôsobivým dielom vyrobeným z hľúznatého vápenca, ktorého obchodný názov je salzburský mramor. Zložený je z 87 častí, pričom celková hmotnosť dosahuje úctyhodných 27,5 ton,“ vysvetľuje mineralóg Maroš Barok.

Najväčším kusom je vrchný ihlanový príklop, vážiaci sedem ton, ktorý má vo vnútri gotickú klenbu vytvorenú špeciálnou technikou štokovania. Tieto detaily odhaľujú precíznosť a náročnosť práce kamenárskej dielne Leopolda Seebera z Innsbrucku.

Michael Seeber, ktorý si ako mladý muž vyskúšal kamenárske remeslo, sa vyjadril, že návšteva Bojníc v ňom vyvolala hlboké dojatie.

„Ako dieťa som často trávil čas v kancelárii svojho starého otca, kde ma fascinovali plány a výkresy. Netušil som však, že medzi nimi bol aj tento sarkofág,“ prezradil Seeber.

Neznáme detaily z vnútra sarkofágu

Technické výskumy posledných rokov odhalili nové informácie o konštrukcii a obsahu sarkofágu. Podľa mineralóga Maroša Baroka, sa vďaka ním zistilo, že truhla grófa Pálfiho je uložená v strede sarkofágu. Tento fakt vyvrátil dlhoročné mýty o tom, že leží v hornej alebo spodnej časti.

„Dokumentáciu sme doplnili 3D skenovaním a kamerovými záznamami, ktoré ukázali presné rozloženie jednotlivých častí. Najväčším prekvapením bolo zistenie, že gróf nie je pochovaný v pozinkovanej železnej truhle, ako sa predpokladalo, ale v bronzovej truhle s cínovou vložkou a presklením,“ vysvetlil Barok.

Nezanedbateľný je aj historický aspekt samotnej konzervácie tela grófa. Pri pitve do jeho tela aplikovali chloramin zinkový sublimát, ktorý mal telo uchovať, no neskôr spôsobil chemickú reakciu. Táto reakcia viedla k unikaniu záhadnej tekutiny zo sarkofágu, nazývanej slzy grófa. Výskumy ukázali, že ide o mineralizované pozostatky zosnulého.

Historické bádanie o rodine Seeber

História vzťahu rodiny Seeber k Bojnickému zámku siaha ešte pred rok 1911, keď Leopold Seeber osobne navštívil Bojnice, aby si pozrel výsledok svojej práce.

„Pre grófa Pálfiho to bol mimoriadne cenný človek, pretože dokázal vyhovieť všetkým jeho prianiam a často nakupoval požadované umelecké predmety na dražbách,“ povedal Erik Kližan, knihovník bojnického múzea.

Neskôr, v roku 1992, jeho syn Egon Seeber prispel cennými informáciami o konštrukcii sarkofágu. Tieto boli kľúčové pri riešení problémov spojených s unikajúcou tekutinou.

Michael Seeber, tretia generácia tejto kamenárskej rodiny, prišiel na zámok na pozvanie múzea.

„Celý rok sme usilovne bádali v archívoch. Návštevy potomkov autorov významných diel prinášajú nový pohľad na históriu a často odhaľujú prekvapivé súvislosti,“ uviedol Kližan.

Pálffy bol v tých časoch miliardár

Gróf Ján František Pálfi zanechal testament plný ušľachtilých zámerov. Nariadil, aby jeho zbierky boli sprístupnené verejnosti a aby jeho telesné pozostatky boli uložené dôstojne, no bez okázalej pompéznosti.

Po jeho smrti však dedičia testament napadli a veľkú časť zbierok rozpredali. V múzeu sa zachovali len zlomky pôvodného vybavenia.

„Hovorí sa, že slzy grófa Pálfiho nie sú len chemickou reakciou, ale aj metaforou jeho smútku nad tým, ako bol jeho zámer ignorovaný,“ podotkol Kližan.

Návšteva Michaela Seebera pripomenula význam ľudí, ktorí za týmto dielom stáli. Sarkofág grófa Pálffyho je nielen umeleckým skvostom, ale aj symbolom histórie, ktorá spája rodinné príbehy, technickú zručnosť a odkaz šľachtických ideálov, zhodnotili odborníci.

„Príbeh, ktorý odhaľuje, že aj kameň má svoj príbeh, bude čoskoro podrobne spracovaný v pripravovanej, viac ako šesťsto stranovej publikácii Príbeh vytesaný do kameňa, s podtitulom, História a súčasnosť sarkofágu a jeho excelencie grófa Pálffyho, ktorú pripravujem s kolegom Barokom,“ uzavrel Kližan.