Za domom postavil 300-metrové letisko. Tvrdí, že budúcnosť patrí dronom pre ľudí

PRAVENEC. Modelárstvo nie je len o zručnosti, presnosti a trpezlivosti. Do zmesi treba pridať ešte jednu ingredienciu – nostalgiu. Návrat do detských čias. S rozumom dospeláka, na prvý pohľad čosi nepochopiteľné, ale zároveň fascinujúce.

Koníček z mladosti, ktorý mnohí zavesili na klinec a venovali sa radšej problémom s podnikaním a životom, ako takým, sa mnohým vrátil, ako bumerang. V čase, keď si ho môžu vychutnávať úplne inak, to aj berú úplne inak, oveľa vážnejšie.

LADISLAV BALÁŽ z Pravenca sa do sveta lietania vrátil len pred piatimi rokmi. Za ten čas toho však stihol dosť. Na poli za záhradou urobil tristometrové, certifikované letisko, postavil niekoľko zaujímavých modelov lietadiel a založil v obci modelársky krúžok pre deti.

Znie to síce jednoducho, ale všetko bolo oveľa zložitejšie. Viac prezradil v rozhovore.

Prvé, jednoduché modely z balzy som robil, keď som mal asi deväť alebo desať rokov. Ale netrvalo to príliš dlho lebo potom ma zlákal šport, konkrétne volejbal. Venoval som sa mu až do strednej školy. Po vojne som robil v bani a neskôr, keď sa už dalo, začal som podnikať. Dlhé roky som sa modelárstvu vôbec nevenoval.

Do hry ma opäť vrátil kamarát, predseda prievidzského klubu Vlasto Tabaček. Oslovil ma, či nechcem lietať.

Celý život som niečo robil a bol aktívny. Zdravotné problémy to zmenili a bolo veľmi ťažké sa s tým zmieriť. Letecké modelárstvo bolo presne tou činnosťou, ktorú som potreboval. Nebol to len nostalgický návrat do detstva, ale predovšetkým výzva a dôvod nemyslieť na zlé veci.

Letisko vzniklo na základe dohody medzi majiteľmi pozemkov a družstvom. Vlastníci ho najskôr prenajímali družstvu, ktoré ho obrábalo, ako pole. Keďže to mám rovno za záhradou, stretol som sa s jednou aj druhou stranou, pôdu sme z ornej zmenili na lúčnu a potom upravili povrch tak, aby bol skutočným letiskom.

Povedal som to síce len v niekoľkých vetách, ale nebolo to až také jednoduché a rýchle.

Nakoniec sme s výsledkom všetci určite spokojní a už čo nevidieť máme v pláne terén ešte viac skvalitniť a to tak, aby tu mohli lietať aj historické repliky lietadiel, ktoré potrebujú oveľa hladší povrch, než je len pokosená tráva.

Letisko má certifikát ako modelárske a je jedným z 28 takýchto oficiálnych plôch na Slovensku, kde sa dá oficiálne lietať a môžu sa robiť súťaže. Samozrejme, že nám z toho vyplývajú aj určité povinnosti. Keďže lietanie máme povolené až do výšky 200 metrov, musíme nahlasovať nielen súťažné, ale aj tréningové časy, keď sme vo vzduchu.

Ponad nás totiž vedú koridory pre záchranárske vrtuľníky, ktoré o tom musia byť informované, pretože majú neobmedzené letové prednosti a sú veľmi rýchle. Letiská preto musíme o našich aktivitách informovať s dostatočným predstihom. Vymedzený letový priestor majú aj naše modely a musíme ho dodržiavať.

Existujú viaceré kategórie leteckých modelov a aj typov súťaží v nich. V podstate však ide o čas, ktorý sa má model udržať vo vzduchu. V určitých kategóriách je to aj o presnom čase a mieste pristátia, doslova na sekundy a centimetre. Zjednodušene možno ešte povedať, že čím sú modely obyčajnejšie, tým sú aj ich súťaže menej zložité.

Modelárstvo sa delí na viacero kategórií, pričom najzákladnejšou sú hádzadlá. Sú to jednoduché modely lietadiel, ktoré sa vyhadzujú z ruky a využívajú aerodynamiku na predĺženie letu. Tieto modely môžu mať rozpätie krídel od dvadsať centimetrov do pol metra. Pre deti sa často vyrábajú menšie modely okolo 30 cm.

Existujú aj hádzadlá na gumicuk, kde sa model vystrelí pomocou pružnej gumy, podobne ako pri praku.

Tento typ sa často využíva v súťažiach, kde sa meria čas, ktorý dokáže lietadlo vydržať vo vzduchu. Každý absolvuje desať kôl a započítava sa päť najlepších. V týchto modeloch súťažia väčšinou deti a rodičia im so stopkami robia rozhodcov.

Aj dospelí súťažia v tejto kategórii, avšak ich modely majú sofistikovanejšie mechanizmy, ako napríklad časovacie zariadenie, ktoré po určitom čase uvoľní krídlo a spôsobí bezpečný pád modelu k zemi. Ďalšou veľkou skupinou sú vetrone. Tie sa delia na viacero kategórií.

Napríklad svahové vetrone sú určené na lietanie z kopcov, kde využívajú stúpavé prúdy vetra. Tieto modely už musia byť riadené vysielačkou. Potom sú elektrické vetrone, ktoré sa štartujú pomocou elektromotora a majú obmedzenie hmotnosti do 600 gramov a sú precízne navrhnuté na dlhé lety v termických prúdoch. Ich sila je neuveriteľná, za štyri sekundy sú v dvestometrovej výške.

Historické modely sú presné repliky lietadiel z obdobia prvej a druhej svetovej vojny. Nájdeme medzi nimi dvojplošníky, trojplošníky, ale aj jednoplošníky, ktoré sa používali v medzivojnovom období.

Modelári si cenia tieto stroje pre ich konštrukčnú prepracovanosť a vernosť historickým predlohám.

Napríklad v priebehu prvej svetovej vojny sa lietadlá vyvíjali nesmierne rýchlo. Model, ktorý mal šesť až sedem mesiacov, sa už považoval za zastaraný. Tento rýchly vývoj je pre modelárov fascinujúci a snažia sa ho zachytiť aj vo svojich replikách, ktoré sú v leteckom modelárstve asi vrcholom ich zručnosti.

Technológie zmenili modelárstvo od základov. Kedysi sa modely stavali výlučne z dreva, prevažne z balzy a všetko sa vyrábalo ručne. Dnes máme uhlíkové vlákna, dural a 3D tlačiarne, ktoré umožňujú presné rezanie komponentov.

Mnohí modelári už nekonštruujú modely úplne od základu, ale kupujú si stavebnice, kde sú jednotlivé diely predvyrobené a stačí ich iba poskladať. Využívajú sa aj moderné elektronické systémy na riadenie, napríklad prijímače a servá, ktoré ovládajú výškovku, smerovku a brzdy.

Najnáročnejšie je pritom dodržať harmonogram stavebného postupu, presne podľa projektu a všetky komponenty riešiť podľa toho. Nedá sa urobiť niečo len tak, od oka. To v leteckom modelárstve nefunguje ani po rokoch praxe. Treba byť presný a pritom ešte veľmi precízny. Musí to byť dobre postavené, až potom to bude aj dobre lietať.

Drony sú úplnou revolúciou v letectve. Okrem toho, že sa využívajú na rekreačné účely, majú obrovský potenciál v priemysle, záchranárstve, poľnohospodárstve a logistike. Dnes už existujú drony, ktoré dokážu prenášať viac ako sto kilogramové náklady.

Budúcnosť patrí jednoznačne dronom, je len otázkou času, kedy sa začnú masovo využívať na prepravu osôb. Predstava, že si objednáme taxík, priletí dron a ten nás dopraví, kde len budeme chcieť, nie je až tak vzdialená.

Najväčším problémom sú financie. Aj keď deti majú záujem o modelárstvo, náklady na materiál a cestovanie sú vysoké. Napríklad aj základné hádzadlo stojí približne desať až dvadsať eur a počas jednej súťaže môže byť zničené. Rodiny s viacerými deťmi si nemôžu dovoliť pravidelne investovať do nových modelov. Aj školy by potrebovali viac podpory, aby mohli financovať modelárske krúžky a tréningy.

Krátkodobým snom je stretnúť sa tento rok v marci v Bojniciach s priateľmi z celého Slovenska na našom prvom modelárskom plese. Ale môj najväčší sen je dokončiť model Waco G-601Y, prieskumný dvojplošník z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami.

Okrem toho by som rád pomohol vybudovať modelárske letisko s úplne rovným povrchom, kde by mohli pristávať aj historické modely. A veľmi chcem, aby sa modelárstvo rozvíjalo a aby sme inšpirovali mladú generáciu k tejto krásnej záľube.