Vzbura počítačov je zatiaľ sci-fi. Umelá inteligencia je len sofistikovaná matematika a prepracovaná štatistika

PRIEVIDZA. Rodák z Prievidze Michal Kvet sa stal finalistom prestížneho ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.

Venuje sa výskumu temporálnych databáz, dátovej analytike a ich aplikáciám v inteligentných systémoch, ktoré priamo ovplyvňujú oblasti ako je doprava, zdravotníctvo či životné prostredie.

Jeho práca pomáha pochopiť a efektívne riešiť výzvy, ktoré prináša exponenciálny nárast množstva údajov. Viac o sebe a práci prezradil v rozhovore.

V prvom rade to považujem za ocenenie slovenskej vedy ako takej. Pri čítaní mien ocenených si uvedomujeme, že tu máme špičkových vedcov, ktorí sú na svetovej úrovni. Veda sa totiž nedá robiť len v priestore jednej krajiny.

Veľmi si cením, že som sa stal finalistom, o to viac, že to hodnotila medzinárodná komisia pod vedením nositeľky Nobelovej ceny Emmanuelle Charpentier, priekopníčky v oblasti genetiky. To znamená, že aj zahraniční odborníci nás takýmto spôsobom ocenili.

Som rád, že aj takto sa dostáva slovenská veda do povedomia, pretože sa o nej pomerne málo hovorí, i napriek tomu, že tu máme špičkových vedcov.

My vedci často nedokážeme výsledky našej práce podať zrozumiteľným spôsobom, aby im bežný človek porozumel. Niekedy to ani nie je celkom možné. To je asi ten dôvod, prečo sú vedci a výsledky ich práce menej viditeľné.

Všetky informácie sú v podstate ohraničené v čase. Príkladom môžu byť navigačné systémy. Chceme sa presunúť z bodu A do bodu B, napríklad niekde cestovať. Chceme sa vyhnúť diaľniciam alebo ich, naopak, preferujeme. Definujeme si kritériá našej cesty, hľadáme najrýchlejšiu, najkratšiu alebo najlacnejšiu.

Pôvodne boli podstatou navigácií konvenčné systémy, pri ktorých sa zohľadňoval len aktuálny stav, teda cestná infraštruktúra. Časom sa však zistilo, že takéto riešenie je nedostatočné. Potrebujeme zohľadniť dopravné špičky, kolóny, cestné uzávery, počasie a podobne. Práve v tomto nám pomáhajú temporálne databázy, v ktorých uchovávame stav a rôzne faktory v čase. Na základe toho sa môžeme lepšie rozhodnúť a zvoliť vhodnejšiu trasu.

Keby neexistovali temporálne databázy, navrhnutá trasa by mohla byť nepresná alebo nevhodná. Okrem toho nám temporálne databázy pomáhajú s analytikou a tvorbou prognóz do budúcnosti. Teda porozumieť tomu, ako sa môže situácia meniť v budúcnosti.

Vychádzame z informácií, ktoré nám automatizovane prichádzajú do databázy. Tie následne analyzujeme a publikujeme výsledky. Konkrétny príklad by mohol vyzerať asi tak, že každý mesiac zbierame dáta o dopravnej nehodovosti. Vieme zistiť, aké faktory ovplyvňujú nehodovosť.

Častokrát si ľudia myslia, že množstvo dopravných nehôd ovplyvňuje napríklad sneženie a zlá poveternostná situácia. To však nie celkom platí. Najviac dopravných nehôd býva totiž v nesťažených podmienkach. Keď sneží, tak na cesty neskúsení vodiči vôbec nevychádzajú. Keď máme reálne dáta, vieme ich vyhodnocovať.

Tu si treba uvedomiť jedno a to, že nikto z nás nie je odborníkom na všetko. Informácie a s nimi aj dezinformácie vznikajú a budú vznikať. Je čoraz ťažšie rozpoznať, čo je pravda a čo nie, čo je upravené a čo nie.

Riešením je dôverovať odborníkom. To sú tí nositelia správnej cesty a správneho riešenia. Možno práve temporálne databázy sú cestou. Kontinuálne sledovanie vyjadrení odborníkov v dlhodobom časovom období môže potvrdiť alebo vyvrátiť ich konzistentnosť v čase a priestore.

Umelá inteligencia je veľmi dobrý nástroj, pretože ho vieme naučiť rozpoznávať charakteristiky a podstatné vlastnosti, no vždy za finálnym rozhodnutím je a bude človek. Tieto systémy sú nám však nápomocné v rôznych oblastiach. Ich výhodou je možnosť práce s obrovským množstvom dát, vďaka čomu môžu identifikovať väzby a vzťahy, na ktoré by sme často neprišli.

Je to nástroj, s ktorým sa treba naučiť žiť a ktorý môže byť veľmi užitočný. Na druhej strane, pojem umelá inteligencia je príliš nadnesený. Hovoriť o tejto forme pokroku ako o inteligencii sa mi zdá pomerne unáhlené. Zatiaľ to ešte žiadna inteligencia nie je a ani tak skoro nebude.

Aj to o počítačovej vzbure je zatiaľ ešte príliš sci-fi. Umelá inteligencia nie je nič iné ako sofistikovaná matematika a prepracovaná štatistika. Strach z tejto technológie možno pramení len z nedostatku informácií o tom, ako funguje.

Určite áno. To, čo potrebujeme, je uvedomenie si dôležitosti vedy ako takej, pretože pokrok je daný práve vedou. Na Slovensku máme veľa odborníkov a špičkových vedcov. Veda sa však nedá robiť izolovane, treba spolupracovať so zahraničím a prezentovať výsledky.

Popri mojej vedeckej práci a rôznych zahraničných projektoch vidím svoje miesto predovšetkým medzi študentami na univerzite, kde prednášam, vediem cvičenia a som vedúcim ich bakalárskych a diplomových prác. Študentom tak môžem odovzdávať nielen vedomosti, ale aj ich viesť k skutočnej múdrosti.

Keď sa pozerám do minulosti, myslím na svojho učiteľa prof. Ing. Karola Matiaška, PhD., ktorý bol dekanom našej fakulty a, mimochodom, tiež pochádzal z nášho regiónu.

Bol uznávaným odborníkom v oblasti databázových systémov na Slovensku aj v zahraničí a práve on ma oslovil a inšpiroval, aby som sa začal venovať vede a konkrétne databázovým systémom. Jemu vďačím za svoje „korene“ v tejto oblasti. Žiaľ, už nie je medzi nami, ale jeho myšlienky a plány realizujeme aj dnes.

V súčasnosti sa venujem oblasti, o ktorej je celý tento rozhovor. V budúcnosti by som rád naďalej rozvíjal svoje myšlienky a vedecké bádanie a pokračoval v práci so študentami, v ktorých vidím budúcnosť nielen vedy, ale aj života na Slovensku.