Viedla desiatky simulovaných misií na Mars, deťom odpovedá na otázky o existencii mimozemšťanov

NOVÁKY. Sála Domu kultúry v Novákoch bola naplnená do posledného miesta. Hosťom populárno-náučnej besedy pre žiakov druhého stupňa základných škôl bola marsonautka MICHAELA MUSILOVÁ z vesmírnej agentúry NASA.

Astrobiologička a veliteľka viac ako tridsiatky simulovaných misií na Mars a Mesiac nepopularizuje len vedu a vesmír, ale ponúka deťom aj vlastný príbeh o tom, že sny sa dajú plniť aj z malého Slovenska.

Hovorí o práci s deťmi, simulovaných vesmírnych misiách aj o tom, ako sa astronauti umývajú, čo počas odlúčenia prežívajú a ako to zvládajú.

Snažím sa deťom ukázať svoju cestu, ako som sa vydala za detským snom a nakoniec sa dostala až do NASA. Chcem im dokázať, že aj z nášho malého Slovenska je možné dosiahnuť veľké veci. Určite to nie je ľahké, ale dá sa to.

Hovorím im aj o ťažkostiach a prekážkach, ktoré sú s tým spojené a ktoré treba prekonať. Ako som si musela celé štúdium vyfinancovať sama, prostredníctvom štipendií, grantov a charitatívnej pomoci, ale tvrdá práca a etický prístup mi otvorili dvere k naplneniu snov.

Okrem inšpirácie sa snažím deti aj vzdelávať, do prednášok vkladám aj vedecké poznatky, aby si odniesli nielen motiváciu, ale aj nové informácie.

Ohlas je zatiaľ veľmi dobrý. Po celom Slovensku ma deti oslovujú, kladú množstvo otázok a často mi píšu, že som ich inšpirovala. Je krásne vidieť, že niektoré deti, s ktorými som sa stretla už ako sedemročnými, sa o niekoľko rokov neskôr stále venujú vedeckým projektom. Takéto reakcie ma motivujú pokračovať vo svojej práci.

Najčastejšou otázkou je, či existujú mimozemšťania. Mladší sa tiež pýtajú na zaujímavé detaily, ako napríklad, ako sa ide na toaletu vo vesmíre. Staršie deti sa zasa pýtajú, ako som sa dostala do NASA, či mám nejaké rady pre budúcich astronautov a čo by mali študovať, ak ich vesmír zaujíma.

Najzvedavejšie sú deti vo veku od šesť do trinásť rokov. Na základných školách mám toľko otázok, že niekedy musia učitelia predčasne ukončiť prednášku, pretože sa nedá odpovedať na všetky. Na stredných školách sa pýtajú síce menej, ale mladšie deti často inšpirujú starších k aktívnejším otázkam.

Vždy hovorím, že jednoduché formy mimozemského života, napríklad mikróby, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, určite existujú. Vesmír je obrovský a už teraz vieme o mnohých planétach a mesiacoch, kde by mohli byť priaznivé podmienky pre život.

Komplikovanejší život, ktorý vyžaduje špecifické podmienky, je ťažšie nájsť, ale vesmír ponúka nespočetné možnosti. Či s nami niekto niekedy príde do kontaktu, o tom môžeme len špekulovať.

Ako veliteľka posádok na toľkých simulovaných misiách na Mesiac a Mars môžem povedať, že najväčšou výzvou je dlhodobá izolácia. Komunikácia je obmedzená, napríklad správam trvá až dvadsať minút dostať sa tam a potom späť, čo spôsobuje, že sa ľudia cítia veľmi odlúčení od svojich blízkych.

Okrem psychologickej náročnosti máme aj praktické obmedzenia, napríklad sa môžeme sprchovať len raz za dva týždne, čo je úplne iný svet oproti každodennej starostlivosti na Zemi. A aj na to máme len obmedzené množstvo vody, ktorú môžeme použiť.

Väčšina ľudí skôr schudne, pretože máme obmedzené množstvo jedla a denne trénujeme až dve hodiny. Fyzická námaha počas expedícií, v ťažkých skafandroch, spotrebuje veľa energie, ktorú nedokáže kompenzovať liofilizované jedlo, ktoré je našou hlavnou výživou počas misie.

Na misie vyhľadávame empatických ľudí, ktorí vedia dobre komunikovať, sú adaptabilní a trpezliví. Naopak, nevyhovujú tí, ktorí sú agresívni, sebeckí a ľahko sa vyprovokujú, pretože takéto vlastnosti môžu narušiť tímovú prácu.

Je dôležité, aby vedeli aj odstúpiť a umožniť, aby niekto iný prevzal zodpovednosť v náročných situáciách. Je to veľmi náročný pobyt, ktorý sa snažíme natrénovať a vyhodnocovať jeho slabé stránky, aby sme mohli robiť potrebné opatrenia a v budúcnosti sa takýmto situáciám vyhli.

Je to veľmi milé. Táto prezývka vznikla, keď som začala s popularizáciou na Slovensku. Ľudia ma oslovovali na ulici, vo vlaku, v televízii, stále mi hovoria, pani z Marsu alebo žena z Marsu. Keď som potom napísala svoju knihu s názvom Žena z Marsu, prezývku som si nechala, pretože ma ňou ľudia oslovovali naprieč celou krajinou.

Je to náročné, ale určite dá sa. Je dôležité mať partnera, ktorý chápe prácu, ktorú robím, a vie byť oporou. Mám šťastie, že môj partner, Američan, so mnou spolupracuje na mnohých projektoch a vzájomná podpora nám veľmi pomáha.

Veľmi dúfam, že áno. Misie na Mars sú však veľmi závislé od politických rozhodnutí. Momentálne je situácia v NASA komplikovaná a nedostatok finančných prostriedkov či vhodných podmienok spomaľuje plány.

Na druhej strane, Čína už dlhodobo pracuje na vlastných ambíciách. Záleží to od mnohých okolností, ale dúfam, že aj ja sa na staré kolená jedného dňa dostanem na túto fascinujúcu planétu.