Slovák našiel v Thajsku netradičnú prácu. Používa pri nej vzácne drevo z 500-ročných akácií

PRIEVIDZA. Keď mal 27 rokov, pomoc s riešením zdravotných problémov hľadal v Thajsku. Vtedy ešte netušil, že okrem úspešnej liečby v Ázii nájde aj jedinečnú prácu. Jeho osud sa spojil s kráľovským drevom v oblasti Čiang Maj, na severe Thajska.

Ondrej Kušnír, 52-ročný rodák z Michaloviec, sa usadil v Prievidzi a na Slovensko dováža unikátne kusy dreva, z ktorých vyrába nábytok. Pracuje s drevom aj z päťstoročných akácií, ktorých kmene majú priemer aj tri metre.

Hovorí, že cesta, ktorú drevo absolvuje, nie je jednoduchá, ovplyvňujú ju prísne pravidlá a nariadenia krajiny, z ktorej pochádza.

Zaujali ho obrovské akácie

Do Thajska sa každý rok vracal aj niekoľkokrát pre liečivé byliny, počas svojich pobytov objavil thajskú džungľu, v ktorej uvidel prvý raz obrovské stromy a to, čo z nich domáci dokážu vyrobiť.

„Neuveriteľné kusy a ručná robota, na konci ktorej boli úplne iné kusy masívneho nábytku a doplnkov, než na aké som bol zvyknutý u nás. Aj tie najväčšie veci boli z jediného dreva. Nič nebolo spájané, hoci išlo o zložité obrazce, pozeral som sa na to v nemom úžase,“ vysvetľuje.

Vtedy mu napadlo priniesť niečo také aj k nám. Sen sa menil na skutočnosť pomaly. Keď začal zisťovať, čo všetko treba na vývoz vybaviť, koľko to trvá a aké je to zložité a drahé, pochopil, prečo to nikde v Európe ešte nevidel.

„Všetko to boli priemery dosiek od desať centimetrov vyššie, s hmotnosťou dosahujúcou tony. Navyše čakať na voľné vysušenie dvadsať centimetrovej akáciovej dosky s dĺžkou niekoľkých metrov päť, desať alebo pätnásť rokov a až potom ju spracovávať, sa nikomu z drevárov veľmi nechcelo,“ vysvetľuje Kušnír.

Čo centimeter, to rok sušenia. Polotovary napílených kusov stromov na miestnych trhoch s touto komoditou, boli len začiatky. Zaujímali ho skôr celé stromy, ktoré bolo treba ešte len vypíliť. A to je v Thajsku oveľa väčší problém. Požiadať o to môžu len domáci. Navyše, z krajiny sa nespracovaná drevná surovina vyvážať nesmie.

„Licenciu cudzinec získať nemôže. Dá sa k tomu dostať tak, že sa informujete v meste alebo na dedine o tom, ktoré dreviny majú v pláne odstraňovať. Likvidujú sa len stromy, ktoré sú buď nebezpečné, choré, alebo také, ktoré zvnútra tlejú, aby náhodou niekomu neublížili,“ prezrádza.

Na takéto dreviny sú potom vyhlasované aukcie a záujemcovia sa o ne môžu uchádzať. Na to, aby strom mohli vypíliť, si cudzinci hľadajú domáceho zástupcu, ktorý za nich licituje a dohaduje konečnú cenu.

Stromy sa musia zužitkovať celé

„Je veľký rozdiel aj v tom, kde sa strom nachádza a za akých okolností sa musí odstraňovať. Iné je to v zastavanom priestore, napríklad v meste, v tesnej blízkosti rôznych prekážok, ktoré by mohli byť výrubom ohrozené a iné v prípade voľného priestranstva, kde nič nezavadzia,“ ozrejmuje Kušnír.

Potom sú to ešte rozmery stromu, jeho výška a hrúbka kmeňa. Bezproblémové stromy sa nevypilujú. Keďže ide väčšinou o akácie, ktoré majú niekoľko stoviek rokov a cieľom je dostať drevo nepoškodené, zakaždým je pri tom nutná ťažká technika.

V Thajsku sa musí zo stromu použiť všetko, aj konáre od priemeru šesť centimetrov. Nič, čo je hrubšie, sa nesmie napríklad spáliť alebo inak nevhodne zlikvidovať.

„V Thajsku som bol od roku 2002 asi šesťdesiatkrát a postupne som sa učil. Na trhu s drevom je už strom rozpílený a môžete si vybrať tie najzaujímavejšie kusy s netradičnou kresbou. Pri strome, ktorý stojí, netušíte, čo v sebe ukrýva. Je to o niečo lacnejšie, ale je to v podstate taká mačka vo vreci,“ prezrádza Kušnír.

Strom môže byť vo vnútri kompletne vytletý a stáva sa, že záujemca kúpi len kôru, alebo môže byť poškodený chorobou a nepekný. To je vždy risk. Už pár rokov sa o takéto drevo zaujímajú firmy z celého sveta. Zúčastňujú sa na predajných trhoch a nakupujú nové i staršie kusy obrovských foršní. Málokto si trúfne na kompletný výrub stromu, o ktorom netuší, či na ňom náhodou neprerobí.

„Akácia je pre Thajčanov kráľovské drevo, hoci to naj drevo je pre svoje vlastnosti teak. Akácia je vlastne akýmsi bratrancom nášho agátu. Podmienky, ktoré sú u nás, mu však nedovoľujú dorásť do takých rozmerov, ako to dokáže akácia v Thajsku,“ dodáva.

Ak sú priemery stromov okolo troch metrov a viac, je problém s prepravou, pretože rozmery kontajnerov končia na hranici 280 centimetrov. Nadštandardných, otvorených kontajnerov je málo a sú veľmi drahé. Veľkosť stromov je rôzna, podľa toho, či rastú s obmedzeniami alebo na voľných plochách.

Korene nesmú zostať v zemi

„Šesťstoročný strom môže mať napríklad v džungli aj dvadsaťmetrovú výšku, alebo len šesť až osem metrov niekde v meste. O to hrubší a zaujímavejší má potom kmeň. Za každý vyťažený strom sa musí urobiť náhradná výsadba desiatich alebo viacerých rovnakých stromov,“ vysvetľuje Kušnír.

Je rozdiel získať povolenie na výrub stromu v meste a na voľnej ploche. Ten komplikovanejší prípad je vtedy, keď treba pracovať v zastavanej oblasti s množstvom obmedzení. Ide o niečo podobné, ako keď sa u nás odstraňujú zavadzajúce dreviny. Ibaže s tým rozdielom, že tam sa stanoví presný termín dokedy sa musí strom odstrániť.

„Keď oznámime termín výrubu, dostaneme k dispozícii veľmi obmedzený počet dní, keď je mesto ochotné uzavrieť napríklad cestu, alebo urobiť nejaké iné obmedzenia. Ráta sa to len na dni. Ale výrub môže trvať oveľa dlhšie, niekoľko dní a v období dažďov aj týždne. Za dni navyše sú ďalšie poplatky,“ prezrádza.

Prvým krokom je opiľovanie konárov pomocou techniky, ktorou sa k nim dá priblížiť. Potom sa odreže kmeň, čo najnižšie pri zemi. Drevo k zemi nepadá voľne, ale žeriavom sa po odpílení postupne kladie na zem.

Ak mal kmeň priemer napríklad dva metre, tak sa okolo musí odkopať ešte ďalšie štyri metre z každej strany a odstrániť koreň. To sa nerobí bagrom, ale ručne, aby sa nezničil, lebo je tiež veľmi vzácny.

„Nabehne dvadsať ľudí s motyčkami a inými nástrojmi a centimeter po centimetri sa koreň postupne odkopáva a čistí. Nakoniec sa motorovými pílami podrezáva. Denná spotreba reťazí na píly je priam neuveriteľná, býva ich až niekoľko desiatok,“ vysvetľuje.

Píly s trojmetrovými lištami

Keď je strom príliš veľký na manipuláciu, musí sa na mieste rozrezať po dĺžke obrovskými motorovými pílami. Ich lišty majú tri metre a je len niekoľko pilčíkov v každom regióne, ktorí ich majú a dokážu to.

„Jeden takýto rez môže vyjsť od sto až po 1500 eur. Ide o to, čo strom do seba naťahal, koľko nečistôt, či v ňom niečo nie je z mladších čias jeho rastu a podobne. Aj tu sa míňajú obrovské retiazky neuveriteľným tempom, takže cena je adekvátna. Navyše takýto pilčík musí byť aj mimoriadne presný, takmer ako gáter, aby boli dosky rovné a minimalizoval sa odpad pri ďalšom spracovaní. Dlhé motorové píly domáci nepožičiavajú nikdy a nikomu,“ dodáva.

Strom sa odvezie a opílený koreň sa nakoniec vytrhne zo zeme bagrom. Miesto sa musí zasypať rovnakým materiálom, aký obsahovalo. Potom sa zhutní a všetko sa vráti do pôvodného stavu. Stromy, ktoré sa takto vypiľujú, majú v priemere od 300 do 600 rokov. Na rast má akácia v Thajsku ideálne podmienky.

„Nádherné sú aj sto a dvestoročné stromy. Vek niektorých sa ani presne určiť nedá, iba sa približne odhaduje, ide najmä o tie staršie päťsto až šesťstoročné kusy. Podarilo sa mi doviezť aj taký starý kus s priemerom nad tri metre. Cena jedného celého stromu pred spílením sa môže pohybovať v rozmedzí od päť do päťdesiat tisíc eur,“ upresňuje Kušnír.

Ochrana dreva je prioritou

Cena sa neurčuje podľa veku, ale kvality kresby dreva. Najkrajšie sú stromy s hrčami. Starostlivosť o dosky nekončí ich napílením na požadované hrúbky. O drevo sa treba starať aj počas jeho schnutia, takže niekedy je to desať až pätnásť rokov. Musí sa čistiť a prekladať a tak stále dookola.

Korene sa čistia aj niekoľko mesiacov. Existujú na to špeciálne umývačky, s tlakovou vodou a parou, ale robí sa to s niekoľkodňovými prestávkami. Najkomplikovanejšie sú korene liči, ktoré sa môžu čistiť aj rok. Priemery koreňov dosahujú až dva metre.

„Z Thajska sa dá vyvážať len hotový produkt. Dosky sa musia stať napríklad stolmi alebo iným nábytkom, ktorý sa vyrobí a poskladá. Stolová doska musí byť zo spodnej strany znehodnotená, napríklad navŕtaním dier na nohy, aby sa nedala použiť na niečo iné. Všetko sa označí a fotí. Úradovanie pokračuje ešte minimálne mesiac a až potom sa dajú veci rozobrať a naložiť do kontajnera na prepravu a zapečatiť,“ informuje Kušnír.

Všetko je mimoriadne precízne a prísne. Ochrana dreva má v Thajsku vysokú prioritu. Navyše za každý kus alebo kúsok dreva sa platí osobitná daň.

„Je to krajina, ktorá ma zachránila, keď som bol chorý. A ako bonus mi dala aj zaujímavú prácu,“ uzatvára Kušnír.