Jeho Nanuk strážil prezidentov a Talbot jazdil na Le Mans, v halách ukrýva desiatky ďalších pokladov

LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Zbiera, zachraňuje a renovuje všetko z minulosti. Jeho srdcovkou sú veci s dušou. Motocykel Nanuk, ktorý sprevádzal prezidentov aj jediný Talbot jazdiaci na pretekoch Le Mans v roku 1926 sú len špičkou ľadovca.

V jeho zbierke sú staré autá, motocykle, hračky, vyznamenania, žehličky, bojové vozidlá, zbrane, karty, nože, bankovky, uniformy a tisícky ďalších vecí. Vystavuje ich v niekoľkých halách v jedinečnom múzeu na hornej Nitre neďaleko obce Lehota pod Vtáčnikom.

Na mieste, kde by ste to nečakali, uprostred krajiny, ktorá si ešte stále hľadá vzťah k svojej histórii, stojí múzeum, ktoré nenechá chladným ani zarytého modernistu.

Stačí otvoriť dvere a vstúpiť do minulosti. Viac o svojej srdcovke prezradil v rozhovore Vlastimil Belaň.

Nápad bol môj a začalo sa to oveľa skôr ako vzniklo toto múzeum. Už ako mladý chalan som sa pohyboval v dedine, ktorú likvidovali kvôli baniam. Chodil som po opustených domoch a fascinovali ma najmä staré veci pretože v sebe ukrývali srdce i dušu.

Dnes je už takmer všetko z plastu a s vecami z minulosti sa to nedá porovnávať. V súčasnej podobe sú tieto priestory a veci v nich, ktoré sa mi podarilo za dlhé roky zozbierať, prístupné asi desať rokov. Je tam viac ako dvadsaťtisíc exponátov.

Top veci sú tie, ktoré sa datujú do obdobia spred druhej svetovej vojny. Potom je obdobie končiace sedemdesiatymi rokmi a ďalšie s vecami, ktoré sa bežne objavovali až do roku 1989.

Keď k nám prídu dnešní päťdesiatnici, pripomína im to mladosť. Sú tu však aj predmety s oveľa skorším dátumom a k tomu celý samostatný archív historických písomností, ktoré už ani nemáme kde vystavovať.

Ako motorkárska rodina si veľmi vážime najmä staré motorky. Už štvrtá generácia u nás jazdí. Potom sú to nákladné autá, pretože sme aj kamiónová firma, tak to máme v krvi. Ale neskončili sme len pri tom.

Zbierame všetky predmety, ktoré pripomínajú určité obdobia v našej staršej i novšej histórii. Chceli sme, aby to bolo múzeum pre všetkých. Nie každý ide po autách.

Niekto si nájde spomienku v starej hračke, iný v uniforme, ďalších zaujmú bojové vozidlá alebo obyčajné žehličky, tašky, karty, peniaze a takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho a aj tak by som na veľa drobností zabudol.

Napríklad motorka Nanuk, upravená Jawa 350, s výrazným vzhľadom. Bola súčasťou flotily motocyklov, ktoré sprevádzali v socializme prezidentov Československa a používali sa aj pri výnimočných udalostiach. Vyrobilo sa len dvadsaťšesť kusov. Na Slovensku ostali dve. Jedna je u nás, druhá v Bratislave. Bola to ťažko zvládnuteľná motorka, ktorú nevedel každý dobre ovládať. Hovorí sa, že policajt, ktorý na nej jazdil, sa nikdy nevrátil s celou motorkou.

Máme tiež Škodu 420 Standard, polokabriolet, ktorý patrí medzi skvosty automobilovej histórie. Vyrobili sa len štyri kusy, dochovali sa dva a jeden máme my.

Alebo Talbot s radovým šesťvalcom z roku 1926, na ktorom sa pretekalo v Le Mans. Zatiaľ je nepojazdný a chvíľu našim mechanikom potrvá, kým sa bude lesknúť v plnej nádhere. V depozitári máme desiatky vozidiel z rôznych období, ktoré na svoje druhé narodenie ešte len čakajú. Je to mimoriadne náročné a nákladné.

Motocykel Manet, dvojtaktný jednovalec s dvomi piestami uloženými za sebou, ktorý sa vyrábal u nás v Považských strojárňach medzi rokmi 1947 a 1951 je tu v múzeu ďalšou našou srdcovkou a zároveň pokladom. Bol to prvý stroj, ktorý pri sériovej výrobe využíval metalizovaný lak, kombináciu striebrenky a modrej farby, známej ako letecká modrá.

V posledných rokoch idú najmä autá a motocykle hore šialeným tempom. Napríklad Škodovka alebo Tatra 603 sú kultové autá. Každý rok si môžu prirátať aj dvadsať percent na hodnote.

Človek to niekde vytiahne zo slamy, dá dokopy a zrazu zistí, že má poklad. A hlavne, málokto už dnes také staré auto predá. Sú to srdcovky.

Máme mechanikov, ale aj jedného špecialistu na veterány, ktorý nám pomáha. No hlavne ja a moje deti, je to rodinná vec. Pracujeme na tom všetci. Moja žena robí popisky, deti poupratujú, občas niečo prinesú. Už sa s tým všetkým tak zrástli, že keď sa ide niečo náhodou predávať, vypadávajú aj slzy.

Otvorené máme každý deň v roku, od desiatej do piatej, vrátane sviatkov. Kto si nás chce pozrieť, nájde si nás. Prekvapivo sme viac populárni v zahraničí než doma. Veľa ľudí oceňuje, že sa nešpecializujeme len na autá, ale že si môže nájsť niečo každý, kto sem príde. Plno máme najmä počas víkendov. V podstate tu už boli návštevníci z celého sveta.

Jednoznačne rodina a deti. Už teraz ich to baví možno ešte viac ako mňa. Ak by nemalo byť pokračovanie, tak to celé nemá zmysel. Táto vášeň musí žiť ďalej. A deti prinášajú aj nové nápady, moderný pohľad. Je v tom celá rodina a to je pre mňa tá najväčšia radosť.