Daniele mu žerú z ruky. Muž už takmer desať rokov žije na samote v lese

CIGEĽ. Rozhodol sa pre život na samote. Odstrihol sa od mesta. Vedel, že to nebude jednoduché. Miesto našiel náhodou. Žije tu už takmer desať rokov a doprial by to každému.

Podľa 49-ročného Miloša Hubinského z Krušoviec pri Topoľčanoch však nestačí len chcieť. Treba na to aj kus odvahy a peniaze. Svoj život by si už inak nevedel ani predstaviť.

Daniele mu žerú z ruky

Miloš Hubinský sa na Uhlišti nad Cigľom stará o menšie stádo danielov. Traja samci, pár samíc a niekoľko mláďat žije v ohrade, ktorú tu vybudoval.

Zvieratá sa naučili na pravidelné kŕmenie a nevadí im ani prítomnosť ľudí z okolia, ktorí ich chodia obdivovať. V čase ruje je pre ne potrava až na druhom mieste. Aj napriek tomu sa neboja priblížiť a vziať si potravu priamo z ruky domáceho, na ktorého si už zvykli.

Splnený sen v horách

„V tejto chatke mám nasušené huby a tu sú zavesené domáce salámy“, ukazuje miestnosť preplnenú dôkazmi o jeho hubársko-poľovníckej povesti. Chatu, v ktorej s priateľkou býva, strážia dva medvede z dreva, sochy v životnej veľkosti. Z praskliny na chrbte jedného z nich vyrastá trs pravých hlív ustricových.

Na dvore s dokonalým trávnikom má saunu a andulky, ktoré tu dokážu prežiť aj extrémne nízke teploty. Vo vyhriatej izbe hrá televízor. Na stene visí nápis: Trucovňa.

Chce chovať srnce aj muflóny

„Vždy som mal rád prírodu. Už ako malý chlapec som rybárčil a s otcom sme chodievali do českých hôr na Snežku lyžovať, vtedy to bola ešte jedna republika. Príroda vo mne zostala kdesi vo vnútri navždy zakorenená. Mojím snom bolo mať niekde v horách na samote malú chatu, dreveničku, kde si zakúrim v krbe, budem počuť praskať drevo a v okolí budú len samé stromy a lesy,“ priblížil svoj dávny sen.

Splnil sa mu, keď si na štyridsiatku kúpil chatku. Dozvedel sa o nej úplnou náhodou od kamaráta. Bola v zlom technickom stave, jej okolie nevysporiadané. Dať všetko na poriadok nebolo lacné ani jednoduché, a pár rokov to trvalo. S priateľmi tu plánuje budúci rok osláviť svoju päťdesiatku.

Keďže je aj poľovník a má rád zvieratá, postavil menšiu oboru s divou zverou, ktorá nie je na mäso, ale na pozeranie. Momentálne má dančiu, ale chovať môže ešte srnca a muflóna.

„Sú to veľmi inteligentné a prítulné zvieratá, ktoré už poznajú aj našich susedov a sú naučené zobrať si potravu z ruky. Máme aj nové prírastky a tešíme sa z toho. Žijem tu so svojou partnerkou, ktorá sem za mnou chodí, keď môže, pretože má svoju prácu,“ vysvetľuje Hubinský.

Navštívil ich vlk aj medveď

Prebíjal sa rôznymi cestami. Až do 19 rokov sa živil futbalom, potom prišlo zranenie a s vrcholovým športom skončil. Začal podnikať, vyskúšal záhradníctvo, stavebniny, ubytovanie, pozemky, prenájom, niečo v zahraničí a zamestnával ľudí.

„Bolo to náročné, teraz by som sa už k tomu nikdy nevrátil. To už by som sa radšej niekde zamestnal. Našťastie sa nám spolu s mojím nebohým otcom podarilo niečo vybudovať, a tak sa teraz živím síce podnikaním, ale už skôr na diaľku. Prenajímam priestory, ktoré som postavil a aj preto tu môžem tráviť asi tri štvrtiny svojho času,“ vysvetlil.

Roboty je aj na samote dosť. Zver treba pravidelne kŕmiť, kosiť trávu, chytať drevo, hrabať lístie, v zime odpratávať veľa snehu a občas niečo opraviť. Keď rastú huby urobí denne aj dvadsať kilometrov. Začiatky však boli veľmi ťažké.

Spočiatku mu nebolo všetko jedno, lebo čokoľvek puklo, prasklo, okamžite bol v strehu. Minulý týždeň tam mal vlka, v polovici januára k nemu zablúdil medveď. Ale je poľovník, a tak vie, ako sa správať aj v takýchto situáciách.

Na samote v lese žijú spokojne

„Teraz je víkend, sú tu susedia chatári, s ktorými mám fantastické vzťahy a je tu pokoj. Úplne iné je to ale v týždni, keď je tu absolútny kľud a nikde nikto. Čistá, nefalšovaná samota, ktorá ma sem zlákala“, prezrádza chatár.

Život v lese si pochvaľuje aj jeho priateľka Petra.

„Takýto život na samote mi pomáha najmä psychicky. V práci mám okolo seba veľa ľudí a potrebujem vypnúť. Toto tu je naozajstná relaxácia v tej najčistejšej podobe, akú možno dosiahnuť. Negatíva to nemá, iba plusy. Sama by som to tu asi nezvládla, ale s partnerom sa nebojím. Môj priateľ sa postará o všetko, navarí, zakúri, skrátka raj na zemi“, nevie si vynachváliť Petra.

Pre niektorých je to len zabudnuté miesto na mape, ale pre ľudí ako Miloš a jeho priateľku nový domov. Mimo ruchu veľkomesta, len s tichom prerušovaným spevom vtákov, vôňou lesa, zvukom dažďa a tmou ticha v korunách stromov. Ako on sám často hovorí, cesta do tohto raja je možno ťažká, ale konečný cieľ stojí za každú prekážku.