Zanechanie gazdovania znamená pre lúky úplný koniec, tvrdí ekologička Šolomeková

Verí, že v súčasnom digitálnom veku ľudia so záujmom sledujú zmeny, ktoré sa dejú so stavom klímy a v rozhovoroch reflektujú aj zmeny v okolitej krajine. Ekológia prispieva k vysvetľovaniu týchto javov.

Je dobré dostať jej poznatky medzi obyvateľov, aby vnímali benefity, ktoré prináša biodiverzita a pestrosť organizmov vidieckemu aj mestskému človeku, tvrdí ekologička TATIANA ŠOLOMEKOVÁ.

Hoci jej odborný záujem je zameraný na zoológiu, téma mokraďových stanovísk, vrátane lúk, je neoddeliteľnou súčasťou jej výskumu v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.

V rozhovore s ňou sa dozviete, ako lúky a ich biodiverzita reagujú na zmeny v krajine a aké kroky môžeme podniknúť na ich ochranu.

Pracujem ako biológ v Hornonitrianskom múzeu, spravujem zoologické a botanické zbierky, hľadám ich uplatnenie v rámci výstav a environmentálnej výchovy.

Reflektujem klesajúce počty druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny, preto sa zaujímam o dohľadanie pozostatkov pôvodných poloprírodných lúk a pasienkov s potenciálnym hniezdnym výskytom uvedených druhov. Dostala som sa tak na pekné lokality v Hornej Vsi kde sa už začínajú štále, alebo v Nitrianskom Rudne či Slovenskom Pravne.

Zakvitnuté lúky a pasienky pre mňa indikujú kosenie, spásanie, výskyt veľkých druhov hmyzu v truse hospodárskych zvierat, čo je značná časť potravy dudkov, strakošov, výrikov. Zo širšieho pohľadu sú lúky oázou v intenzívnej poľnohospodárskej krajine.

Svojou druhovou pestrosťou tvorenou 30 až 70 druhmi rastlín, vzdorujú aj extrémnym výkyvom vo vlahe, klíme, výžive, čo nedokážu iné poľnohospodárske kultúry. Ukazujú nám, že v pestrosti je sila. Dá sa to aplikovať aj na lesné spoločenstvá a polia lemované biopásmi.

Najväčší zásah dostali v minulom storočí po kolektivizácii poľnohospodárskej výroby kedy sa veľkoplošne narušil tradičný spôsob využívania trávnych porastov.

Po rozoraní lúk nastala úprava terénu, často nasledovalo odvodnenie lokality a dosiatie kultivarov tráv a ďatelinovín za súčasného intenzívneho hnojenia umelými hnojivami a močovkovaním. Viedlo to k vzniku druhovo chudobných porastov s 15 až 30 druhmi, takmer bez lúčnych bylín, ale s masívnou zložkou žihľavy, rôznych štiavov a podobne.

Veľmi dobre to opisuje pani botanička Ružičková na príklade zániku senníkových lúk, ako fenoménu Západných Karpát, ktorý sme vymazali z našich topografických máp.

V dnešnej dobe vidíme už len pozostatky týchto miest. Zachované lúčne porasty, ktoré odolali minulým devastačným zmenám nachádzame predovšetkým v chránených územiach, ako sú lokality v rámci sústavy Natura 2000.

Aj v týchto oblastiach je však náročné udržať pôvodnú pestrosť bez pravidelného hospodárenia. Zanechanie gazdovania je pre lúku úplný koniec.

Niektoré zmeny sú ešte zvrátiteľné. Obnovenie biodiverzity na úhoroch, čiže opustených lúkach, viac ako 15 rokov, je stále možné. Na začiatku, tri až päť rokov je potrebné kosiť dva- až trikrát. Z praxe botaničky Ružičkovej vyplýva, že napríklad žihľava zmizne z lúky už po troch rokoch pravidelnej kosby. Odporúčam príručky a metodiky na obnovu týchto porastov.

Tu sa mi ako zoologičke ešte žiada doplniť, že hoci je kosba pre mnohé druhy živočíchov najprijateľnejší manažment lúky, je potrebné ju termínovo nastaviť na čas mimo reprodukcie pre rôzne skupiny živočíchov. Okrem termínu sa dbá aj na mozaikové kosenie po častiach.

Alebo kosením od stredu k okrajom sa zabezpečí, aby napríklad chrapkáče s malými kuriatkami dostali šancu uniknúť z lokality do okolitej vegetácie. Téma lúk je veľmi zaujímavá aj z pohľadu motýľov a opeľovačov. Hor sa do prírody a skúmajte, pozorujte, čítajte.

Videla som doslova lány zlatobyle kanadskej na bývalých lúkach pri Rimavskej Sobote. Topinambur a krídlatka japonská rapídne pribúdajú popri riekach, nevynímajúc Handlovku a Nitru. O veľkosti hrozby napovedá jediný účinný spôsob likvidácie krídlatky, a to odbagrovanie porastu s koreňmi a odvoz zeminy do spaľovne.

Presiahlo to už takú mieru zásahov, ktorá je pre vlastníkov a správcov finančne neúnosná, hoci zo zákona sú povinný ich zo svojich pozemkov odstraňovať. Krajinu si v tomto smere dlhotrvajúco až trvalo znehodnocujeme.

Okrem inváznych druhov treba ustriehnuť aj zaburinenie, ktoré často nastupuje, ak sa v blízkosti realizuje stavba s odkryvom pôdy a prítomné sú haldy zeminy.

Najkrajšie lúky sú stále zachované v oblastiach, ktoré sú súčasťou ochrany Natura 2000. Jednou z nich sú Strážovské vrchy. Obce ako Nitrianske Rudno, Valaská Belá, Zliechov alebo Čičmany majú z časti zachované tradičné hospodárenie, ktoré pomáha udržiavať dobrú kvalitu lúk. Kosia ich a vypásajú.

Nezabúdam ani na krásnu štálovú krajinu s kvitnúcimi lúkami začínajúcou za Hornou Vsou v okrese Prievidza a tiahnucu sa k Novej Bani.

Krajina by ale mala byť domovom pre všetky typy lúk až po intenzívne trávniky. V obciach siahnime po riešení s obecnými edukačnými trávnikmi, kde sa ponechá porast na samozatrávnenie, ak je v okolí vhodný zdroj semien, napríklad zo zarastenej poľnej cesty alebo medze. V opačnom prípade nastupuje výsev, ktorý by mal byť v rukách človeka s praxou s regionálnymi zmesami.

Kvalitná kvitnúca lúka môže obsahovať až okolo 60 rôznych druhov tráv a bylín. Keď lúka dosiahne tento počet, môžeme hovoriť o veľmi kvalitnom ekosystéme, ktorý je bohatý na biodiverzitu.

Takéto lúky majú zásadný význam nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre celý potravinový reťazec, keďže ponúkajú bohatú potravu pre rôzne druhy hmyzu, opeľovače a ďalšie živočíchy, ktoré poskytujú svoje služby aj ľuďom v meste.

Sú to zvončeky, klinčeky, kručinky, jesienka, túžobníky, lipkavce, pakosty, horčinky, prvosienky, krvavce, smolnička, materina dúška, fialky až po najvzácnejšie vstavačovce z čeľade Orchidaceae. Patria medzi ne druhy vlhkých a sviežich lúk, ktoré utrpeli vysušovaním, melioráciami v minulých dobách a v súčasnosti sú ohrozené napríklad aj postupom výstavby siahajúcej v niektorých prípadoch až do zátopových oblastí.

Vysiate lúčne miešanky majú krátkodobý dvojročný vizuálny efekt, skôr vplývajú edukačne. Každý vysiaty porast prejde fázami vývoja, aby sa nakoniec dostal, vďaka pôdnym pomerom, do podoby, ktorú chce príroda. Ak sa rozhodnete zasadiť lúčne alebo trávne zmesi na svojich pozemkoch, vyberte si regionálne zmesi vyprodukované z regionálnych semien. To bude ťažká úloha. Preto existujú takzvané parkové zmesi. Vyvarujete sa tak zavlečeniu nepôvodných druhov s netušeným dosahom na miestny ekosystém.

Naše vysiate plôšky majú značný efekt na propagáciu ochrany prírody podobne ako zelené strechy, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu nahradiť ekosystémové služby prírodných a poloprírodných trávnych porastov v okolitej krajine. Využime aj potenciál mestských a obecných pozemkov, ktoré môžu byť multifunkčné a poslúžiť aj pre zachovanie biodiverzity.

Zdieľame toľko úžasných záberov z potuliek po krajine, zdary aj nezdary v ochrane prírody, že to pohýna množstvo ľudí k aktivite. Rýchle šírenie nových vedomostí nám uľahčuje pochopiť význam lúk aj v našich každodenných životoch. Pri nepochopení hrozí ich zánik sprevádzaný úbytkom opeľovačov plodín, úbytkom dravcov loviacich hlodavce, dôjde k narušenie stability krajiny. Stať sa to ale nemusí.

Začnime hovoriť aj o kvitnúcich lúkach, aby prežili do budúcnosti a nepohltili ich konkurenčne silné druhy tráv a bylín s tendenciou udusiť pôvodné pestré porasty. Lúka je z pohľadu ekológie systém, ktorého konečným štádiom je v našich podmienkach vždy les. Vyžaduje si zásah človeka. V ideálnom prípade by v máji a júni malo prebehnúť kosenie doplnené na záver s pasením.

Realita je iná, zrkadlí regionálne rozdiely v tradičnom hospodárení a udržiavaní potravinovej sebestačnosti. Predstavte si Hriňovské lazy, zvlnenú krajinu Liptovskej Tepličky alebo štále v okolí Novej Bane či lazy Valaskej Belej. Lepšie sú na tom uvedené hornaté kraje menej zasiahnuté kolektivizáciou v minulom storočí a okrajové časti chotárov kde bol zhoršený prístup poľnohospodárskej techniky.

Čo sa týka intenzívnej poľnohospodárskej krajiny hornej Nitry, vypadnutím kvalitných lúk z krajiny by taktiež utrpela a došlo by k narušeniu rovnováhy. Akýkoľvek výkyv z rovnovážneho stavu môže mať dôsledok na ľudské zdravie a hygienu životného prostredia.