Niekoľkohektárové jazerá ponúkajú rybolov aj bez povolenia. Trvá to už roky a je to legálne

KOŠ. Existujú vodné plochy, v ktorých je možné loviť ryby legálne aj bez toho, aby ste si kúpili rybársky lístok alebo boli napríklad členom slovenského rybárskeho zväzu.

V Koši pri Prievidzi sú dve takéto niekoľkohektárové jazerá.

Je na nich možný rybolov bez akýchkoľvek obmedzení, kontroly a zodpovednosti. Je to voda, na ktorej neplatia žiadne rybárske pravidlá, limity, doby hájenia, zákazy, príkazy ani určené spôsoby lovu. Na Slovensku takýchto vôd nie je veľa.

Neoficiálne vody mimo legislatívy

„Zákon o rybárstve vôbec nepočíta s tým, žeby existovali takéto vody bez právneho rámca. Rybárska stráž tam nemá oprávnenie, neexistuje žiaden hospodár ani dohľad nad stavom vôd a rýb,“ upozorňuje Tibor Dobiaš, odborník Slovenského rybárskeho zväzu Rady Žilina.

Tieto vody podľa neho zostávajú legálnou šedou zónou a ich existencia ohrozuje prírodné biotopy aj samotné rybárske hospodárenie, pretože zákon o rybárstve a všetko, čo s ním súvisí, sa vzťahuje výlučne na ministerstvom životného prostredia vyhlásené revíry.

„To znamená, že na takýchto miestach si ryby môže chytať a privlastňovať prakticky ktokoľvek, akokoľvek, v neobmedzenom množstve a bez akýchkoľvek dôsledkov, pokiaľ neloví chránené druhy, ktoré podliehajú zákonu o ochrane prírody a krajiny,“ doplnil.

Ako uviedol, na Slovensku existujú vodné plochy, ktoré neboli nikdy zaradené do rybárskeho systému. Môže ísť o opustené štrkoviská, bývalé ťažobné jamy či nádrže, ktoré sa po skončení ťažby stali vodnými útvarmi.

„Ak ministerstvo o takej vode nevie, nevytvorí z nej revír. A ak o to nepožiada žiadna organizácia, zväz, lesy, vojenské lesy, ostane právne v akomsi vákuu. Nikto ju nemonitoruje, neriadi, neochraňuje,“ hovorí Dobiaš.

Problém spočíva podľa neho v tom, že zákon s takouto situáciou ani nerátal. Predpokladalo sa, že všetky vodné plochy budú buď rybárskym revírom, alebo prejdú do režimu podnikania v osobitnom režime, čo je špecifická forma využívania rybárskeho práva vlastníkmi pôdy pod vodnou plochou.

Záujem zatiaľ neprejavil nikto

Aj tieto vodné plochy, tak ako mnohé iné v ich bezprostrednom okolí, vznikli dôsledkom poddolovania územia baňami a dlho sa nevedelo, či tu zostanú, alebo ich zasypú a terén vrátia do podoby spred ťažby.

„Z Banského zákona vyplýva Hornonitrianskym baniam povinnosť poddolované územie rekultivovať na ornú pôdu. To znamená mokrade zasypať a zabezpečiť ich využitie na poľnohospodárske účely,“ informovala hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková.

Poukázala však na to, že horná Nitra by naplnením litery zákona definitívne prišla o tieto vzácne biotopy, čo samozrejme bane nechcú.

Jazerá, na ktoré si ľudia zvykli chodiť chytať ryby aj bez povolenky, a robia tak už roky, nakoniec zostali bez akéhokoľvek zásahu.

Prievidzskí rybári doteraz o vytvorenie nového revíru na tejto vode nepožiadali. Ich prioritou bolo susedné prepadlisko Ťakov potok, ktoré je oficiálnym rybárskym revírom, v ktorom sa všetky ulovené ryby musia púšťať naspäť do vody a preto tu rastú do rekordných rozmerov.

„S Ťakovom sme sa zaoberali niekoľko rokov, aby sa nám podarilo túto vodu dostať do režimu bez privlastnenia si úlovku. Na ostatné vody sme sa mali v pláne pozrieť, až keď sa dorieši toto jazero,“ uviedol bývalý predseda prievidzských rybárov Tibor Bezuška.

Súčasné vedenie prievidzských rybárov by nové vodné plochy, vedené ako rybárske revíry, ktoré by rozšírili možnosti lovu rýb pre členov jednej z najpočetnejších rybárskych organizácií na Slovensku, podľa vyjadrenia jej súčasného predsedu Mareka Murára privítalo.

„V prípade Ťakova to bolo jednoduchšie. Tam už rybársky revír bol. V Koši by sa museli za revíry najskôr tieto jazerá vyhlásiť a potom by to už bolo oveľa jednoduchšie. V každom prípade by sme takéto nové vody privítali,“ doplnil súčasný predseda.

Nerybársky revír zostáva

Na Slovensku platí, že rybárske právo možno vykonávať len na rybárskych revíroch. Tie prideľuje ministerstvo životného prostredia, pričom vodné plochy menšie ako sto metrov štvorcových sú podľa zákona z tohto režimu vyňaté.

„Nerybársky revír preto nie je oficiálnym pojmom v zákone, ale v praxi znamená vodnú plochu, ktorá nebola vyhlásená ako rybársky revír a nevzťahuje sa na ňu zákon o rybárstve. Buď sa na naň zabudlo, alebo budúci užívateľ o vyhlásenie revíru ešte nepožiadal,“ vysvetľuje Dobiaš.

Takéto neoficiálne vody podľa neho často existujú úplne mimo legislatívy a ministerstvo o nich vôbec nemusí vedieť. Problém nastáva aj pri vysádzaní rýb. Keď nadšenec vypustí ryby do neregulovanej vody, nikto nekontroluje ich pôvod ani zdravotný stav. Tým vzniká riziko zavlečenia chorôb alebo neželaných druhov.

„Slovenský rybársky zväz na túto tému upozorňuje dlhodobo a pripravil návrh novelizácie zákona o rybárstve, ktorý doručil ministerstvu životného prostredia. Návrh má zabrániť možnosti, aby takéto zabudnuté vody vznikali a fungovali bez pravidiel,“ uviedol Dobiaš.

Tvrdí, že nerybársky revír nie je len výnimka, ale legislatívna diera, ktorá môže mať reálne dôsledky pre prírodu, rybárov aj verejnosť. Štát by mal začal aktívne riešiť túto problematiku nielen pre zachovanie poriadku, ale najmä pre ochranu životného prostredia.

Podľa Dobiaša nejde o častý jav, ale ich počet nie je známy. Môže ich byť tridsať, možno päťdesiat. Nikto to nikdy nezmapoval.