Torzo sedemstoročnej lipy kráľa Mateja má miniatúrneho potomka. Vystavujú ho pod Bojnickým zámkom

BOJNICE. Výstava bonsajov pod Bojnickým zámkom, priamo na dvore rodinného domu vnučky záhradníka grófa Pálfiho nie je len o rastlinách. Je to cesta do sveta trpezlivosti, disciplíny a dokonalosti, plná výnimočných príbehov viacerých z nich.

Fascinujúci svet japonského umenia miniaturizácie stromov a ich pestovania v miskách predstavujú piati členovia prievidzského bonsaj klubu počas májových víkendov. Medzi unikáty patria viaceré z nich nielen pre svoj vzhľad, ale aj vek a druh dreviny.

„Som veľmi rada, že sa u nás v záhrade aj tento rok opäť objavili nádherné bonsaje. Sama vlastním síce len jeden, ktorý priniesol môj otec, ale starý otec bol viac ako štyridsať rokov zámockým záhradníkom a významne prispel k rozvoju parku,“ uviedla Beáta Hladká.

Favoritmi sú slovenské dreviny

Predsedu klubu Jaroslava Antala z Rudnianskej Lehoty v prievidzskom okrese, ktorý je jedným z vystavovateľov, zaujali miniatúry stromov na prelome tisícročí. K záľube ho priviedol jeho otec a svoj najstarší bonsaj, borovicu prebral do opatery práve po ňom.

„Po otcovi mám viacero stromov, ale mám aj veľa vlastných, ktoré som vypestoval zo semiačok alebo získal priamo z prírody. Na to, aby sa z niekoho stal odborník na bonsaje nestačí len kúpiť si hotový stromček a dať si ho ošetrovať niekým iným,“ vysvetľuje.

Jeho favoritmi sú dreviny zo slovenskej prírody. Ako tvrdí, o všetky sa treba starať dlhodobo s rovnakou láskou. V zime ich chrániť pred mrazmi a vetrom, v lete dostatočne zavlažovať, hnojiť a striekať aj proti škodcom.

„Veľa ľudí si myslí, že pre bonsaje je ich neustále udržiavanie trápením. Vôbec to nie je pravda. Dávame im všetko, čo potrebujú. Keď sú v rovnováhe, sú krásne a silné. Na výstave mám aj smrekovec, na ktorý som obzvlášť hrdý,“ doplnil.

Andrej Garlík z Bojníc sa venuje pestovaniu bonsajov od roku 1983 a vo svojej zbierke má viacero zaujímavých exponátov. Na výstave predstavuje borovicu, borievku, liesku, jarabinu a svoj šperk v podobe zákonom chránenej škumpy vlasatej.

„Je to mimoriadny stromček s nádhernými bordovými listami a veľmi zaujímavým spôsobom kvitnutia pri ktorom vyrastú akoby vlasy so semienkami. Pri manipulácii s ním treba byť opatrný, pretože môže podráždiť pokožku, ale na druhej strane je škumpa aj liečivá,“ vysvetlil.

Pestujú veľký les v malom

Časť svojho miniatúrneho lesíka priniesla na výstavu dlhoročná členka klubu Marika Drobiličová, ktorá sa japonskému umeniu miniaturizácie stromov venuje viac ako tridsať rokov. Vo svojej záhrade sa stará o desiatky vlastnoručne vypestovaných bonsajov.

„Mojim favoritom je borovica mugo, ktorej sa podľa tvaru hovorí kaskáda. Keď je kmeň nižší než základňa stromu hovoríme o polokaskáde, no keď je kmeň výrazne nižší, je to už pravá kaskáda. V podstate klesá pod úroveň misky,“ vysvetľuje odborníčka.

Bonsaje sú pre ňu nielen záľubou ale aj relaxom. V záhrade má viacero favoritov. Radí medzi ne duby, hraby ale aj rôzne druhy našich a zahraničných javorov. Zaberá to síce veľa času, ale ako sama hovorí, nie každý si dokáže vypestovať veľký les v malom a ešte k tomu doma.

Jozef Mihálik je v klube priateľov miniatúrnych drevín od jeho začiatkov a snaží sa ho posúvať ďalej. Zaujíma ho aj téma Niwaki, nikdy nekončiace umenie väčších stromov rastúcich v záhradách a upravovaných v štýle bonsaj. Rovnako tak oblasť Suiseki.

„Suiseky je umenie, ktoré ma vždy fascinovalo. Ide o kamene, ktoré vytvárajú rôzne postavy. Môže to byť človek, zviera alebo hora. Keď sa pozerám na bonsaj tak vidím živú sochu, ktorú sa mi podarilo vytvoriť, je to fascinujúce a zároveň posolstvo pre ďalšie generácie,“ vysvetľuje.

Lipa kráľa Mateja v kvetináči

Bonsajista Peter Vrablec sa už 56 rokov stará o priameho potomka lipy Kráľa Mateja, ktorú pred viac ako sedemsto rokmi zasadili pred vstupom do Bojnického zámku. Už dlhé roky chátra i napriek tomu, že snahy o jej záchranu sú enormné.

„Je ešte z čias, keď táto pravdepodobne najstaršia lipa na Slovensku bola v takom dobrom stave, že dokázala produkovať potomstvo. Jedno zo semiačok sa mi podarilo získať, zasadiť a dostať až do dnešnej podoby lipy kráľa Mateja vo verzii bonsaj,“ uviedol.

Podľa neho to nebolo vôbec jednoduché a na stromčeku, ktorý má takýto vek sa už stihli podpísať aj viaceré choroby. Starostlivosť o zmenšenú verziu lipy kráľa Mateja si s pribúdajúcim vekom vyžaduje stále viac práce.

„Lipa je mimoriadne citlivý organizmus. Z desiatich semiačok mi vyklíčilo jediné. Bolo to v roku 1969, mal som vtedy len šestnásť rokov a ani len netušil, že začínam tvoriť bonsaj. Bolo to viac o pocite, ďalšie stromčeky prišli až so záhradou a skúsenosťami. Mojou srdcovkou sú i napriek tomu japonské javory,“ doplnil Vrablec.

Každý bonsajista je podľa neho tak trochu umelec spolupracujúci s prírodou. Je v tom aj kus citu, veľa lásky a nekonečnej trpezlivosti. Ako vysvetlil, dôležitým výsledkom práce každého z nich nie je len dokonalý tvar stromu, ale najmä cesta ktorou kráča, aby sa k nemu dostal.

Na výstave bonsajov v prvom dome pod Bojnickým zámkom môžete počas májových víkendov stretnúť aj viacerých z týchto odborníkov, ktorí vás parkom miniatúrnych stromov radi prevedú a bližšie zoznámia s ich príbehmi.