Sú staršie ako pyramídy v Gíze. Lesy nad Bojnicami ukrývajú unikátne pradávne poklady

BOJNICE. Rozsiahle zemné práce pri výstavbe ciest a chodníkov vedúcich k turistickým atrakciám nad Bojnicami uvoľnili na viacerých miestach podložie, z ktorého sa doslova sypú dukáty.

Skameneliny v podobe plochých diskov, známe ako numulity, pripomínajú turistom drobné mince. Na chodníkoch a cestičkách sú ich stovky a po každom daždi vypadávajú z odhalených svahov ďalšie. Ich vek odhadujú odborníci na desiatky miliónov rokov.

Katarína Keratová z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi potvrdila, že práve tieto miesta boli kedysi dnom plytkého tropického treťohorného mora. Numulity, ktoré sa v oblasti vyskytujú v hojných počtoch, patria medzi vyhynuté jednobunkové organizmy, ktoré obývali morské dná pred 40 až 50 miliónmi rokov.

Ich schránky, dnes skamenené vo vápencových vrstvách, pripomínajú svojím tvarom malé mince.

Staršie než pyramídy

Kým egyptské pyramídy v Gíze, na ktorých stavbu sa použili aj opracované kvádre numulitových vápencov, sú staré približne 4500 rokov, numulity nachádzajúce sa na chodníkoch nad Bojnicami, pochádzajú z paleogenného obdobia odohrávajúceho sa pred 50 miliónmi rokov.

V tomto období naše územie pokrývalo more, v ktorom sa usadzovali sedimentárne vrstvy, časom a tlakom pretvorené na vápencové skaly. V nich sa zachovali skamenené schránky numulitov, ktoré sú dnes cennými paleontologickými nálezmi.

„Numulity nie sú len turistickou zaujímavosťou, ale aj dôležitým vedeckým materiálom. Pre geológov a paleontológov sú mnohé z nich významnými takzvanými indexovými fosíliami, pomocou ktorých môžu datovať vrstvy hornín a lepšie pochopiť vývoj územia i ekosystémov danej geologickej epochy vzdialenej často milióny rokov. Hoci sú zástupcovia dierkavcov – numulitov rozšírení na mnohých miestach, Bojnice patria medzi lokality, kde je ich výskyt mimoriadne hojný,“ dopĺňa paleontologička.

Turistická atrakcia s príbehom

Tajomstvo pôvodu skamenelín si vysvetľovali naši predkovia pred stáročiami po svojom. V povesti o Pókyho dukátoch boli trestom pre skúpeho kastelána, ktorý bohatol z vyberania poplatkov za kúpanie v liečivých bojnických prameňoch.

Po kliatbe žobráka pramene zmizli a zlaté dukáty sa v truhliciach premenili na okrúhle kamienky. Až smrť Pókyho prinavrátila Bojniciam pramene, ale zlato zostalo podľa povesti ukryté navždy v plochých kamienkoch.

„Povesť o Pókyho dukátoch je výborným príkladom popularizácie skamenelín. Paradoxné je možno len to, že sa rozpráva návštevníkom Bojnického zámku, v ktorého bezprostrednom okolí sa nenachádzajú. Náleziská začínajú na úrovni kúpeľov a smerujú nad kalváriu,„ vysvetlila Keratová.

Doplnila, že numulity je možné objaviť aj v neďalekých obciach, Šútovciach a Dlžíne.

Na Slovensku je ešte niekoľko lokalít s bohatým výskytom veľkých numulitov, ale nájsť sa dajú aj v iných častiach Európy, juhozápadnej Ázii a aj severnej Afrike, vrátene Egypta. Napríklad v susednom Maďarsku sú exempláre „meganumulitov“ vo veľkosti až pätnásť centimetrov.

Starovekí Egypťania používali väčšie numulity, pripomínajúce peniaze, dokonca ako výmenné platidlo. Menšie exempláre, podobné šošovici alebo v tvare pšeničného zrna, považovali za skameneliny týchto plodín, pretože si nevedeli inak vysvetliť ich pôvod.

Okrem numulitov rôznych tvarov a veľkostí sa nad Bojnicami vyskytujú aj skameneliny lastúrnikov, ulitníkov, ježoviek a vzácnych koralov, ktoré vedci objavili iba tu.

Náleziská ustupujú výstavbe

Práve skameneliny koralov sú v týchto miestach jedinečné nielen svojím výskytom, ale aj množstvom, tvarmi a veľkosťou. Na prelome 19. a 20. storočia sa vďaka systematickému výskumu významných slovenských geológov Dionýza Štúra a Dimitrija Andrusova stali práve bojnické kúpele významnou európskou paleontologickou lokalitou.

„Objavili tu a pre vedu po prvýkrát popísané viaceré druhy skamenelín morských bezstavovcov, navyše v útvaroch prirodzene vystupujúcich na povrch. Je na škodu, že v posledných dvoch desiatkach rokov viaceré miesta prekryli nové budovy, cesty a chodníky“, doplnila Keratová.

Mnohí návštevníci Bojníc a priľahlých atrakcií si numulity takmer nevšimnú, a to i napriek tomu, že na niektorých miestach po nich kráčajú. Tí pozornejší si malý kamenný peniaz zoberú pre šťastie.

„Nepredpokladám, že by sa našiel niekto, kto by zbieral numulity na vrecia. Vziať si pár kusov na pamiatku nie je zakázané. Netýka sa to však vzácnych koralov, ktorých výskyt je už ojedinelý a sú chránené zákonom. Takýto nález môžu turisti nahlásiť buď u nás v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi, na príslušných úradoch životného prostredia alebo priamo v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave“, uzatvára paleontologička.