Na stretnutie s medvedicou nedokáže zabudnúť. Dôchodca prežil, ale rany zostali

PRIEVIDZA. Na svoje tretie stretnutie s medveďom, ktoré i napriek mnohopočetným poraneniam dopadlo až prekvapivo šťastne, do smrti nezabudne Ján Kubisa, 67-ročný hubár z Prievidze.

V oblasti Božkovie laz nad Kaniankou na neho zaútočila medvedica, ktorá tam bola aj s dvoma mláďatami.

Šelma vyskočila z vysokej trávy, približne desať metrov od seniora. Zachránil ho vak s košíkom, ktorý mal na chrbte. Po útoku prešiel zranený ešte dva kilometre peši na čistinku. Až potom zavolal manželke, ktorá privolala pomoc.

Príbeh, ktorý hubár vyrozprával ešte v šoku, tesne po ošetrení na urgentnom príjme v bojnickej nemocnici, má svoje pokračovanie. Tento raz však s oveľa šťastnejším koncom než 19. októbra, keď mu v lese išlo o život.

Do hory chodil najradšej sám

„Manžel chodí do týchto lesov už 40 rokov. Celý život ťažko pracoval, robil klampiara vo výškach a takto vždy relaxoval. Rád bol sám, nikým nechcel byť rušený. V horách sa vyzná, je skúsený a vďaka športu má mimoriadne dobrú kondíciu aj v tomto veku,“ prezradila Eva Kubisová.

Keď jej v to ráno o deviatej muž zavolal a oznámil, že ho napadla medvedica, veľmi sa zľakla, ale zareagovala ako profesionál. Ani na moment nezaváhala a okamžite vytočila záchranku, aby pre dispečing opísala stav, v ktorom sa zranený nachádzal.

„Najťažšie poranenie mal na nohe, z ktorej silno krvácal a bol ešte dosť hlboko v lese,“ spomína si veľmi presne Kubisová.

Na tiesňovú linku nadiktovala okamžite aj číslo na manželov mobilný telefón, aby ho operačná služba mohla lokalizovať a vyhlásiť záchrannú akciu. Strach o manžela prirodzene mala, ale emócie z toho, čo všetko sa mohlo stať, sa dostavili o niečo neskôr, až keď obvolala dcéry a z urgentu prišla správa, že z toho najhoršieho je jej manžel vonku.

„Myslím si, že je už oveľa opatrnejší a pred lesom má velikánsky rešpekt, hoci sa nikdy nebál. Možno to teraz vyznie trochu smiešne, ale ja som sa pár hodín po tom úvodnom šoku, aj rozplakala. Neviem prečo, ale prišlo mi ľúto tých maličkých medvieďat, že čo s nimi bude,“ priznáva nečakanú reakciu Kubisová.

Trápilo ju, či matke medvieďat, ktorá len pred pár hodinami napadla jeho muža, niekto neublíži. Reakcia, ktorú by asi len málokto v takejto situácii očakával, si manželka hubára vysvetľovala ich dlhoročným vzťahom k prírode.

„Vždy sme mali k prírode blízko. Behali sme na lyžiach, chodili na túry, na huby, skrátka hory, to bolo naše, so všetkým, čo k nim patrí“ priznáva Kubisová.

Šelma útok nezopakovala

V čase manželovho úrazu mala po covide sama vážne zdravotné problémy s nohami, takmer úplne prestala chodiť. Ani si radšej nepredstavovala, čo by bolo, keby manžel nemal také veľké šťastie a útok medvedice by skončil inak. Veľa k tomu nechýbalo.

Pána Kubisa totiž nezachránil len košík, ktorý sa mu zosunul z chrbta do oblasti krku, na ktorý šelma zaútočila najskôr. To, že zahryzla do košíka mu síce zachránilo život, ale útok pokračoval ďalej.

„Len čo som sa stihol otočiť a padnúť dole tvárou, odhryzla mi košík. Potom si ma labou obrátila za rameno a pazúrmi zabrala aj cez druhé, ale trocha hlbšie,“ spomína Kubisa.

Jazvy na ramenách, časti chrbta i nohe sú už zahojené, ale bolesti ešte v niektorých miestach cíti a na stretnutie so šelmou nevie zabudnúť. Otočila si ho labami na chrbát, hore bruchom a on vôbec netušil, čo sa bude diať. Podľa jeho slov mohla vtedy urobiť čokoľvek.

„Namiesto útoku však nečakane ustúpila a pobrala sa za medvieďatami. Keď som vstával, bola asi na päť metrov a spolu s mladými si ma iba obzerala. Pomaly som sa začal vzďaľovať a stále netušil, či ešte nezaútočí. Obzrel som sa, až keď som bol pár desiatok metrov ďaleko,“ spomína Kubisa.

Manželia Kubisovci majú veľmi dobrý vzťah a jeden bez druhého by si život ani nevedeli predstaviť. O medveďoch sa teraz rozprávajú často. Zakaždým s úctivým rešpektom. A nespomínajú ich v zlom ani po takejto skúsenosti.

Vedia, že za to medvedica nemohla. Ani jedna zo strán nemôže byť podľa nich vinná. Len sa to tak náhle zbehlo, zhodou náhod, hoci aj na turistickom chodníku.

Záchranári prišli včas

„Nechápeme doteraz, že ho znovu nenapadla. Len tam tak potom sedela aj s mladými a sledovala ako Janko odchádza. To bolo jeho obrovské šťastie,“ vracia sa k téme manželka hubára a pripomína, že to nebolo ich jediné šťastie.

Ďalšie sa k jej mužovi znieslo na lane zo záchranného vrtuľníka v podobe lekárky, ktorá sa k zranenému dostala ako prvá a zastavila krvácanie.

„Chcela by som poďakovať tej neznámej pani doktorke zo Žiliny, ktorá k manželovi zlanila a poskytla mu prvú, dôležitú pomoc. Samozrejme vynikajúcu prácu odviedla aj pani doktorka Bronišová z bojnického urgentu, všetkým chcem veľmi poďakovať“ uzatvára Eva Kubisová.

Zásahový tím pre medveďa hnedého dorazil v ten deň na miesto mimoriadne rýchlo aj preto, že jedna zo zásahových skupín, sídli práve na Ponitrí. I napriek snahe členov skupiny, dohľadať nebezpečné zviera tesne po útoku a vypátrať ho v rozľahlom lesnom teréne, nakoniec nebolo možné.

V zime budú lesy bezpečnejšie

Lesné chodníky v bezprostrednom okolí miesta stretu človeka so šelmou boli i napriek upozorneniam a výstrahám už na druhý deň opäť plné turistov a hubárov. Nič sa nezmenilo ani po mesiaci.

Doteraz došlo na území Ponitria, zásahovým tímom kompetentným pre túto oblasť, k eliminácii šiestich medveďov a to v Kľačne, Nitrianskom Pravne, na Remate v Handlovej a v Novákoch.

V súčasnosti by už medvede hnedé mali hibernovať. Tento stav by mal pretrvať v závislosti od podmienok prostredia až do marca alebo apríla.