Mrazy na hornej Nitre likvidovali ovocné stromy, stačila jediná noc

HORNÁ NITRA. Výstraha prvého stupňa pre mrazy vo vegetačnom období, ktorú meteorológovia vydali pre Prievidzský okres na dve noci od nedele do utorka 8. apríla, sa síce naplnila len spolovice, ale aj tak spôsobila škody.

Najkritickejšou bola prvá noc z nedele na pondelok, po ktorej sa viaceré sady a stromy v nich prebudili do snehobiela. Druhú nočnú službu kvôli zamračenej oblohe a plusovým teplotám už nemusela väčšina pestovateľov absolvovať.

Aj jediná noc s mínusovými teplotami však stačila na to, aby viacerým druhom ovocných stromov a kríkov, ktoré sú vo fáze kvitnutia, ublížila. Odborníci upozorňujú, že situácia je vážna a ovocinári musia byť pripravení na možné straty.

Skoré mrazy prišli nečakane

Dlhoročný odborník na ovocné stromy Miloš Polcer z Opatoviec nad Nitrou v Prievidzskom okrese upozorňuje, že mrazy v tomto období nie sú až také neobvyklé, ako by sa mohlo zdať.

„Pred štyridsiatimi rokmi bývali mrazy až v polovici mája, počas troch zamrznutých na Pankráca, Serváca a Bonifáca. Dnes sa však klimatické podmienky menia a príroda sa preberá oveľa skôr,“ vysvetlil.

Podľa jeho slov bývajú posledné dve desaťročia charakteristické tým, že vegetácia štartuje už v januári a februári.

„Teplé zimné mesiace spôsobia, že stromy začnú rašiť, prúdi v nich miazga, a potom stačí, aby prišiel mráz, a kvetné puky sú ohrozené ešte kým sa úplne nerozvinú,“ dodáva.

Bojničanka Eva Šidová, uznávaná odborníčka na staré odrody jabloní, tento názor potvrdzuje.

„Vegetácia je aj tento rok výrazne vpred. Za normálnych okolností by kvety ešte neboli otvorené, no teplé počasie viedlo k tomu, že broskyne, marhule aj niektoré čerešne už kvitli,“ uviedla.

Miernu zimu a prudké teplotné výkyvy spomína aj Darina Chalmovianska z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory. Tie podľa nej spôsobujú skoršie kvitnutie a tým aj vyššie riziko poškodenia kvetov.

Najviac sú ohrozené marhule, broskyne a čerešne

Podľa Polcera trpia v prípade takýchto skorých jarných mrazov najviac práve kvitnúce marhule.

„Momentálne máme marhule už po odkvitnutí. Ľudia čoskoro zistia, či plody ostali, alebo začnú hnednúť a opadnú. Mráz bol síce len jednu noc, ale časť pukov a kvetov už poškodil, rozsah škôd zistíme však až neskôr,“ uviedol.

Broskyne sú momentálne v plnom kvete a ako upozorňuje Eva Šidová, ich kvety sú tiež veľmi citlivé.

„Broskyne a marhule vydržia teploty maximálne do mínus dvoch stupňov Celzia. Ak teplota klesne nižšie, kvetné orgány černejú a plody sa nevyvinú,“ vysvetľuje.

Okrem stromov sú ohrozené aj kríky ako ríbezle a egreše, ktoré sa práve začali vyvíjať. Chalmovianska dodáva, že v ohrození sú aj skoré odrody jabĺk a niektoré čerešne, ktorým sa práve tvoria kvety.

Pri posudzovaní poškodenia sa podľa odborníka môžu záhradkári riadiť veľmi jednoduchým testom.

„Stačí rozrezať kvet broskyne alebo jablone. Ak sú blizna, čnelka a semenník čierne, kvet bol poškodený mrazom a plod nevznikne,“ dopĺňa Polcer.

Ochrana pred mrazom môže pomôcť

Ochrana stromov pred mrazom je náročná úloha, najmä pre bežných záhradkárov. Veľké ovocné sady využívajú klasické, ale aj modernejšie metódy, ako sú rôzne parafínové sviece, siete alebo protimrazové postrekovanie vodou.

Domáci záhradkári majú k dispozícii jednoduchšie spôsoby, ako je zapálenie ohňa pod stromami, zavlažovanie trávnika pred mrazom alebo obalenie stromov netkanou textíliou.

Eva Šidová odporúča najmä bielu netkanú textíliu, ktorá vytvára ochrannú bariéru pred chladom.

„Výborné je aj zavlažovanie kvetov, ktoré vytvorí okolo pukov vrstvu ľadu. Tento ľad paradoxne chráni pred väčším mrazom, pretože udržiava teplotu vo vnútri okolo nuly,“ dodáva.

Okrem mechanických opatrení existuje aj cesta šľachtenia. Šidová pripomína, že niektoré marhule boli vyšľachtené tak, aby kvitli postupne.

„Odrody ako Velbora, Veharda nekvitnú naraz, ale postupne, v priebehu niekoľkých dní po vetvách. Tak sa aspoň sčasti znižuje riziko, že všetky kvety namrznú naraz.“

Opatrenia dokážu zabrániť stratám

Darina Chalmovianska upozorňuje, že mladé rastliny sú citlivejšie na mráz než dospelé stromy. Okrem veku hrá rolu aj genetika, výživa, poloha a ochrana pred vetrom.

Podľa skúseností odborníkov je dôležité, aby záhradkári aktívne sledovali počasie a pripravili sa vopred.

„Pred mrazom je dobré pokosiť trávnik a pôdu dobre zavlažiť. Pomôže to stabilizovať teplotu okolo koreňov a stromov,“ radí Polcer.

Počkať s vysádzaním by mali aj záhradkári

Podľa predpovedí meteorológov výstraha prvého stupňa síce platila do 8. apríla, ale ovocinári a záhradkári budú musieť pozorne sledovať teploty aj v ďalších dňoch, pretože prízemné mrazy sa môžu vyskytnúť aj neskôr v mesiaci.

Škody spôsobené mrazom sa budú dať objektívne vyhodnotiť až po niekoľkých dňoch. Odborníci však upozorňujú, že včasnými zásahmi je možné zachrániť aspoň časť úrody a zmierniť ekonomické škody.

Obchodník z ovocím Dalibor Cvopa, ktorý časť tovarov zabezpečuje aj nákupom od regionálnych producentov, predpokladá, že zvýšené náklady na ochranu úrody sa premietnu aj do konečných cien produktov.

„Nie je to prvá sezóna, ktorá nás opäť trápi v tom najnevhodnejšom čase mrazmi. Za tie roky, čo sa toto deje, sme si na to už zvykli a musíme s tým počítať. Ešte sa to presne vyčísliť nedá, lebo to nebolo asi posledné prudké ochladenie a čaká nás aj koniec apríla takže uvidíme,“ doplnil.

Podľa jeho skúseností by boli likvidačné až teploty, ktoré by klesali oveľa nižšie, niekde k mínus ôsmim stupňom Celzia. Takýto chlad by bol už extrémom.

„Mrazov môže byť ešte niekoľko a ani záhradkári by sa nemali ponáhľať so sadením plánt. To, že sa na pár dní oteplí, ešte neznamená, že výkyvy počasia nemusia prísť. V záhradkách by sme mali byť v týchto dňoch trpezliví. Nič sa nestane, ak budem vysádzať na istotu až po troch zamrznutých,“ tvrdí na záver Cvopa.