Lákajú ich kapitálne ryby ukryté pod ľadom, v mínusových teplotách ťahajú z vody aj metrové kusy

PRIEVIDZA. Mrazivé dni a zamrznuté jazerá, na ktorých rybári bojujú s extrémnymi podmienkami, sú pre športového rybára JIŘÍHO SMAHU na konci januára zakaždým výzvou, ktorej nedokáže odolať.

Niekoľkonásobný účastník majstrovstiev sveta v športovom rybolove a tréner mládeže skončil športovú kariéru len nedávno. Rybám však zostal verný a nevynechá jedinú príležitosť ísť k vode a chytať. Výnimkou nie je ani zima, keď väčšina rybárov oddychuje.

Zimný lov rýb na ľadových dierkach nie je pre každého. Pod nohami vŕzga na kosť zamrznutý sneh. Je sypký ako múka. Pri mínus dvanástich stupňoch je to celkom bežný jav. Ten, kto ide na ryby, je blázon.

Krátko pred ôsmou ráno sa na ľadovej hladine jazera objavujú prvé partie lovcov. Prevŕtať pätnásť centimetrov hrubý ľad ručným náradím chvíľu trvá. Stačí len vedieť ako. Rovnako, ako nájsť vhodné miesto, aby na ňom pod ľadom ryby vôbec boli.

O netradičnom love rýb pod ľadom, na dierkach a svojich dlhoročných skúsenostiach s ním, prezradil viac v rozhovore.

U nás je s tým tak trochu problém, ale hlavne, nemáme v tom až takú tradíciu. Lov na ľadových dierkach upravila na Slovensku až novelizácia zákona o rybárstve a jeho vyhláška v roku 2019.

Na severe, pri Čadci, v Rakovej, je len jedna menšia vodná plocha, kde sa dá takto chytať, ale zvykli sme už predtým chodiť na Moravu do Jestřebíc, kde to má oveľa dlhšiu tradíciu.

Keď je dobrá zima, cez víkend sa tam stretne aj niekoľko desiatok lovcov. Ak je samozrejme dobrá zima, to musím zdôrazniť. Boli už roky, keď sa na ľade vôbec nechytalo. Jednoducho svet a klíma sa mení, či sa nám to páči alebo nie.

Lov pod ľadom má svoje prísne pravidlá. Tie bezpečnostné vás upozorňujú predovšetkým na to, že sa neodporúča postávať v skupinkách viacerým rybárom tesne vedľa seba. Spolu môžu byť maximálne dvaja lovci. Už pri troch hrozí riziko preborenia sa pod ľad.

Začína sa na desaťcentimetrovej hrúbke, ale od pätnásť je to už oveľa bezpečnejšie. Keď je rybárov veľa, ľad nám svojimi zvukmi často sám prezradí, že je lepšie sa zdržiavať bližšie pri brehu a nechodiť do stredu, do hlbokých partií jazera.

Z rybárskeho hľadiska je to predovšetkým o skúsenostiach, ako nájsť vhodné miesto, na ktorom urobiť do ľadu otvor, aby bola šanca niečo chytiť. Diery v ľade by mali byť vzdialené aspoň desať metrov od seba, aj kvôli bezpečnosti.

Potom treba do otvoru spustiť systém s nástrahou, ktorá by prilákala ryby. Každý rok funguje niečo iné. Čo, to je tajomstvo každého lovca. Z najpoužívanejších nástrah môžem spomenúť napríklad ikry, malé krevety, kostné červy alebo obyčajné cesto.

Na háčiku toho nemusí byť veľa, pretože ryby sú v zime menej žravé. Samozrejme, že napríklad o takom jeseterovi to vôbec neplatí. Pstruhom to zas treba ponúkať aj s pohybom, ideálne je vymeniť klasický plavák za prívlač a umelé nástrahy.

No a potom je veľký rozdiel aj v tom, akým spôsobom lovíme. Ak je to na plavák, tak treba s nástrahou čakať väčšinou pri dne. Keď sa loví na prívlač, nástraha, prevažne umelá, poskakuje aktívne, niekde v strede vodného stĺpca.

I napriek tomu, že často chytáme aj veľké ryby nad meter, úplne stačí miniatúrna udička s malým navijakom a tenkým vlascom. Ryby sú v zime veľmi opatrné a čokoľvek rušivé absolútne ignorujú.

Je to síce riziko, ale radšej budem mať v zime záber a dobrý pocit zo súboja s rybou, ktorej dám šancu, hoci o ňu môžem prísť, ako keby som mal len sedieť, mrznúť a pozerať sa, ako ryby ťahajú ostatní. S klasickým letným lovom rýb toto náradie nemá jednoducho nič spoločné.

Jemne. Berú veľmi opatrne až nebadane a keď sa čokoľvek s plavákom v dierke začne diať, treba byť v strehu a maximálne pripravený. Najdôležitejšie je neunáhliť sa.

Treba čakať a dať rybe na záber čas. To hovorím o love na plavák. Pri aktívnom love na prívlač sa prút po zábere okamžite ohne a potom už len stačí rybu zdolávať.

V letnej sezóne sme na brehu a s dlhými prútmi. V zime stojíme na ľade a ryby chytáme doslova pod nohami. Preto používame krátke a pružné udice, ktorých špičky často ponárame do vody pod ľad. Ide o to, že ostré hrany ľadu by mohli vlasec, na konci ktorého je ryba, ľahko predrať a o úlovok by sme rýchlo prišli.

Najdôležitejšie je to urobiť ihneď po zábere, keď netušíme na ktorú stranu ryba mieri. Vtedy musia aj všetci, ktorí chytajú okolo nás, svoje udice vytiahnuť z vody von, aby sa do nich úlovok nezamotal. Väčšinou sú to kamaráti a radi to pre nás urobia.

Aj to sa stáva. Keď sa ryba dostane k otvoru, máme len dve možnosti. Vybrať jej háčik a nechať ju, nech odpláva, alebo vysekať okraje diery počas jej zdolávania. Je to dosť riskantné, najmä kvôli jej splašeniu a vlascu, ktorý by sme takto mohli poškodiť a o rybu prísť. Stáva sa to, ale veľmi zriedka.

Otvory v ľade sú vŕtané na priemer dvadsať centimetrov a dostať sa cez takúto šírku môže väčšina úlovkov. Tie väčšie ryby sú také silné, že ich k tomu malému otvoru väčšinou ani po hodine naťahovania sa nedostaneme a ujdú.

To je veľmi individuálne a záleží to aj od toho, nad akým dnom sme vyvŕtali otvor. Či je pevné, s bahnom, pieskom, prekážkou, či je šanca, že sa tam ryba už zdržovala predtým, alebo čakáme po vnadení, že tam ešte len pripláva.

Niekedy sú to minúty, občas hodiny a veľa rybárov odchádza z ľadu bez jediného záberu. Rozhoduje aj nástraha, ktorá sa v zime zháňa len veľmi ťažko a samozrejme skúsenosti rybára a trocha šťastia.

Väčšinou sa loví na súkromných revíroch, kde sa chytené ryby musia zobrať. Niektoré druhy, ako napríklad jeseter, sa ale vracajú naspäť do vody. Zaberú, pol hodinu ich zdolávame, potom ich vytiahneme, rýchlo sa s nimi odfotíme a vrátime ich naspäť do vody.

V zime sa dajú veľmi dobre loviť aj pstruhy, sivone, viaceré druhy bielych rýb alebo napríklad ostrieže či šťuky. Pri dlhšom pobyte na ľade sa však na lovné miesto môžu zatúlať aj iné druhy rýb.

Zábery a následné zdolávanie veľkých rýb sú to jediné, čo nás môže v krutom mraze naozaj zohriať. Pravda, okrem teplých a ešte teplejších nápojov, ktoré si samozrejme nosíme k vode, ak nemusíme naspäť domov aj šoférovať.