Vojna v Koši: Poslanci kážu starostovi vrátiť státisícovú dotáciu pre obec, ktorú sami schválili

KOŠ. Starostovi obce Koš v prievidzskom regióne sa po dlhých mesiacoch vybavovania podarilo získať dotáciu vo výške 884 952,91 eur na rekonštrukciu obecného úradu s nulovou spoluúčasťou obce.

Poslanci, ktorí ho touto úlohou poverili, teraz žiadajú, aby peniaze vrátil. Tvrdia, že dotácia je pre obec nevýhodná.

Projekt rekonštrukcie mal pritom ambiciózny rozsah. Išlo nielen o zateplenie obecného úradu, inštaláciu rekuperácie, fotovoltaiky, výmenu prístreškov, okien a dverí, ale aj strechy.

Veľkou výhodou bola nulová spoluúčasť obce, čo v porovnaní s inými výzvami, kde sa vyžaduje osem až tridsať percent vlastných zdrojov, predstavovalo pre obec značný finančný prínos.

Manažérka eurofondových projektov Erika Cintulová, ktorá ho pripravovala aj pre Koš, hovorí, že nie je žiadny dôvod na obavu. Podmienky sú podľa nej stanovené štandardne a obecní poslanci svojím postojom spravili z obyvateľov obce rukojemníkov.

Právnik a odborník na samosprávu Jakub Ulaher zase upozorňuje, že ak už raz bola zmluva uzatvorená, nie je možné ju len na základe vôle poslancov zrušiť. „Nemôžu si robiť, čo sa im zachce,“ varuje.

Otvorený list starostu

Starosta obce Rastislav Píš o blokovaní realizácie rekonštrukcie obecného úradu zo strany poslancov, na ktorú boli schválené prostriedky z európskych zdrojov, chce obyvateľov obce informovať v otvorenom liste, ktorý plánuje distribuovať do schránok v obci.

„Som z vás zhrozený páni poslanci, a nie len ja. Teraz po pol roku aktivít z mojej strany, ale aj spracovateľky žiadosti, projektantov a iných, keď sme získali nenávratný finančný príspevok, keď už je podpísaná zmluva, finančná spoluúčasť obce je nulová a stačí už len začať robiť, pýtam sa, aké podmienky sú pre obec nevyhovujúce,“ konštatuje v liste starosta.

Okrem iného uvádza, že zo strany obce bolo potrebné investovať prostriedky len vo výške 1 500 eur pre spracovateľa žiadosti a 2 000 eur na verejné obstarávanie. Toto je v dnešnej dobe bežným štandardom a obce s tým nemajú problém.

„To by sme ale nemohli byť v Koši, kde tieto položky neboli poslancami schválené. Každý, kto príde na obecný úrad, vidí, že budova začína chátrať, vrátane zatekania strechy do interiéru, padania omietok, poškodených okien a dverí, ktoré netesnia,“ vysvetľuje v liste Píš.

Ako ďalej uvádza, nechápe počínanie poslancov, ale najmä, čo alebo kto ich núti takto konať.

„Najprv ma kritizujete, že som neschopný darebák a keď sa mi podarí získať pre obec finančné prostriedky a má sa začať robiť, tak robíte všetko preto, aby ste to zablokovali. Rozhodli ste, že sa renovovať nebude. Váš argument je, že vy ste chceli medenú strechu. Teraz ste už spokojní, že nám zostala poškodená medená strecha a chátrajúca budova,“ pýta sa v liste starosta.

Poslanci sa obávajú rizika

O reakciu na žiadosť o vrátenie dotácie sme spoločným mailom požiadali všetkých deväť poslancov obecného zastupiteľstva. Zareagoval Štefan Závadinka, bývalý viacnásobný starosta a súčasný poslanec obce.

„Obava je najmä z toho, že stanovená úspora energie, o ktorej sa v projekte hovorí, sa nebude dať dosiahnuť a v tom prípade by sa musela dotácia vracať. Ide totiž o dvadsaťročnú budovu, ktorej len zateplenie nepomôže. Keď sa po troch rokoch urobia opäť merania a úspora sa nedosiahne, tak je veľké riziko, že by obec musela všetko vrátiť,“ uviedol.

Vyjadrenie poskytol aj poslanec Ján Perniš, ktorý nastúpil do zastupiteľstva ako náhradník až po schválení uznesenia s výzvou.

„Starostu sme viackrát žiadali o možnosť pripomienkovať projekt v štádiu, keď sa to ešte dalo. Poskytol nám ho až v elektronickej podobe, v čase, keď sa už nedal pripomienkovať a prerobiť. Namiesto medenej strechy tam bola hliníková. Na hlasovaní o zrušení uznesenia som sa zdržal, pretože som nevedel či je právne v poriadku zrušiť takéto uznesenie,“ ozrejmil poslanec.

Výhodnejšie projekty už neexistujú

Ako uviedla projektová manažérka eurofondových projektov a bývalá starostka Kláštora pod Znievom Erika Cintulová, ktorá realizovala aj žiadosť obce Koš, každá takáto výzva má presne stanovené parametre.

V prípade takýchto projektov sú nastavené takzvané merateľné ukazovatele, ktoré sa musia v priebehu udržateľnosti projektu, počas piatich rokov, spĺňať.

„Ako starostka Kláštora pod Znievom som robila takýchto zatepľovacích projektov päť a v žiadnom sa mi nestalo, že by sme mali nejaký problém. Keby sa problém aj vyskytol, tak máte možnosť vysvetľovať, čo sa stalo, prečo to tak je a riadiaci orgán s vami o tom komunikuje,“ informovala Cintulová.

Podľa nej sú v Koši garanciou správnosti výpočtov pred a po informácie nielen z dlhodobého monitoringu, ktoré sú odosielané pravidelne na kontrolu, ale aj výpočty pôvodných spotrieb a materiálov, ktoré sa na budove nachádzajú. V tomto prípade bol vypracovaný energetický certifikát s návrhom, koľko bude úspora.

„Všetky tieto dokumenty, projektové aj energetické hodnotenie, sú povinnými prílohami od autorizovaných osôb. Keby sme tam tieto prílohy nemali, ani by sme takúto žiadosť nemohli podať. Nie je preto najmenší dôvod obávať sa,“ upresňuje.

Ako uviedla, v Koši počula vyjadrenia, že by možno chceli ísť do iného projektu, kde by tie parametre neboli také prísne. Ibaže podľa nej nie sú prísne, sú to odôvodnené parametre. Pri každom jednom projekte sú totiž rovnaké.

„Pokiaľ by nesplnili tieto šetrenia už v projekte, tak by tie peniaze ani nedostali. Nepoznám žiadnu obec, ktorá by dostala milión a musela ho kvôli niečomu takémuto vracať. Tie výzvy, parametre aj to šetrenie je nastavené tak, že sa to dá bez problémov spĺňať,“ dodáva.

Skutočným dôvodom sú iné záujmy

Podľa nej odzneli na zastupiteľstve aj iné výhovorky. Erika Cintulová nevidí problém ani v zmene strešného materiálu z hliníka na meď, ktorú navrhovali poslanci, samozrejme len v tom prípade, ak si to obec doplatí z vlastných prostriedkov.

„V Koši je ale úplne iný problém. Poslanci berú za rukojemníkov všetkých občanov obce, pretože tam majú iné záujmy, ktoré im nechce toto vedenie splniť,“ uzatvára.

Právnik a odborník na samosprávu Jakub Ulaher vysvetľuje, že zastupiteľstvo môže starostu len žiadať, aby niečo urobil, ale nemôže ho k tomu zaviazať.

Ak už bola zmluva uzavretá, tak si nevie predstaviť na základe čoho by sa starosta mohol rozhodnúť v zmluve nepokračovať, lebo zmluvu je možné zmeniť alebo ukončiť len podľa zmluvných podmienok v nej uvedených.

„Ak zastupiteľstvo niečo schválilo, to uznesenie sa naplnilo a zmluva sa schválila, tento orgán si nemôže robiť čo sa mu zachce, pretože jeho vôľa sa už realizovala. Ako prvé treba preveriť, či a za akých podmienok sa zmluva s ministerstvom môže zrušiť. Starosta nemôže len na základe uznesenia zastupiteľstva urobiť neplatnú výpoveď s ministerstvom, ako s poskytujúcim orgánom, to sa nedá,“ uviedol Ulaher.