V zime maže lyže Fialkovej, leto presedí pri jazere a chytá ryby

PRIEVIDZA. Do mužskej reprezentácie v bežeckom lyžovaní sa dostal ešte ako nádejný junior za bývalého Československa. Osud talentov zo Slovenska, ktoré sa v spoločnej „repre“ zvykli roztápať rýchlejšie ako sneh, postihol aj jeho. Potom prišlo ťažké zranenie a s ním koniec aktívnej športovej kariéry. Aj koniec akéhokoľvek záujmu o bývalého športovca, tak ako u mnohých pred ním i po ňom.

Ponuka na servis lyží prišla v hodine dvanástej a po rokoch ho vrátila do svetového lyžovania najvyššej kategórie v úplne novej pozícii.

Štefan Lichoň pochádza z Veľkého Slavkova. Žije v Prievidzi, lyžiarsky vyrástol na Štrbskom Plese. Napriek tomu, že na to vôbec nevyzerá, na sklonku novembra oslávi šesťdesiatku. Budúci rok k nej pridá tridsiatku svojho účinkovania v servise bežkárov.

Lyže mu počas jeho kariéry zverili esá ako Martin Bajčičák, Ivan Bátory, Alžbeta Havrančíková, Ľubomíra Balážová Ilanovská, Jaroslava Bukvajová. Keď hosťoval v tíme Sloviniek, na jeho servisné schopnosti sa spoliehali aj Petra Majdič, Anamaria Lampič či Vesna Fabian. Lyže mazal sestrám Fialkovým, Remeňovým, Kapustovej aj Kuzminovej.

Nominačné preteky Svetového pohára v rakúskom biatlonovom stredisku Obertilliach, ktoré sa uskutočnia už o pár dní, v druhej polovici novembra, rozhodnú o tom, koho lyže bude mať na starosti tento rok.

Piaty rok sa venujete servisu lyží v svetovej biatlonovej špičke. V tejto sezóne budete opäť pri slovenskom tíme mužov a žien. Aké majú šance?

Väčšinu času som strávil pri lyžiaroch bez zbraní. Vtedy sme o biatlonistoch svorne tvrdili, že oni nevedia ani behať ani strieľať a tak to kombinujú. Dnes sa za to ospravedlňujem, je to úplne inak. Naši pretekári sú zodpovední a cieľavedomí. Presne vedia čo robia. Trénujú mimoriadne zodpovedne, muži aj ženy.

Biatlon je ťažká disciplína, v ktorej treba vedieť behať aj strieľať. Slovinka Lampičová napríklad behala fantasticky, len zle strieľala a to ju stálo zakaždým umiestnenie. Zlú streľbu asi ťažko niekto dobehne na lyžiach. Čo nás čaká tento rok, netuším, ale asi všetci urobíme maximum.

Svetový pohár, to je aj nekonečné cestovanie. Ako to zvládajú pretekári a ako servis?

Mám rád byť pol roka v jednom kole. Je to pre mňa rituál, počas ktorého robím čo treba a som nonstop k dispozícii. Už si na to zvykli aj moja žena a deti. Po Európe sa presúvame autami ako kočovníci, to až taký problém nie je.

Horšie je to pri lietaní. Zakaždým nám dávajú zabrať najmä kontroly. Väčšina prípravkov na finálne dokončovanie sklzníc by sa do lietadla v pôvodných baleniach nemala šancu dostať, tak ich prebaľujeme do plastov.

Pušky, to je kategória sama osebe. Niekedy je to veľký problém. Na letiskách nás to zdrží poriadne dlho. Zbrane sa nebalia tak, ako lyže, lebo každá pretekárka má vlastný zbrojný preukaz a rieši si pušku a náboje samostatne.

Čo všetko robí pre lyžiarov servisný tím, ktorému šéfujete?

Naša práca je o dôslednom testovaní a vyladení každého detailu. Ak dáte pretekárke lyže, ktoré jej nesadnú, môžete zabudnúť na výsledky. Servis je o hľadaní ideálnych kombinácií voskov, štruktúr a technológie, aby lyže podávali maximálny výkon aj v náročných podmienkach.

V minulosti, keď sme ešte mohli meniť vosk päť minút pred štartom, dalo sa veľa zachrániť na poslednú chvíľu. Teraz je to iné. Pracujeme s ekologickými voskami bez fluoru a lyže kvôli kontrole odovzdávame pol hodiny pred pretekom, čo je najmä pri premenlivom počasí obrovská nevýhoda.

Už sa stalo, že trať náhle primrzla, stvrdla, a keď pretekár prudšie zahranil, lyže boli už po polhodine totálne odpísané.

Koľko párov lyží máte na starosti a s čím sú najväčšie starosti?

Napríklad Paulína Bátovská Fialková, ktorá sa tento rok vracia do tímu, má približne 30 až 40 párov lyží na sezónu. Každá z pretekárok má lyže na rôzne podmienky, na teplo, mráz, a niečo medzi tým. Sú vyrobené z papiera a majú grafitovú sklznicu. Vážia len 400 gramov, sú veľmi odolné, ale zároveň náchylné na poškodenie.

Naše možnosti sú však stále skromné. Nemáme ani vlastného lekára a rozpočet pohybujúci sa rádovo v stovkách tisíc eur sa s poprednými svetovými družstvami, ktoré disponujú miliónmi, nedá zrovnávať. Takže sa spoliehame na precíznosť a nápady, ktoré nie sú v manuáloch.

Ako vyzerá príprava lyží pred pretekmi?

V deň pretekov začíname skoro ráno čistením sklzníc a voskovaním. Lyže pripravujeme v špeciálnych stanoch alebo bunkách s odsávaním. Vosky nanášame pri teplotách od 160 do 220 stupňov Celzia. Všetko je to veľká alchýmia.

Od jednej pretekárky zoberieme desať párov lyží, ktoré navoskujeme rovnakou zmesou a hľadáme tie najrýchlejšie z nich. Trvá to približne pol hodinu. Pri štyroch lyžiarkach je to práca na dve hodiny. Keďže sme všetci bývalí pretekári, vieme presne, ako dodržiavať techniku behu tak, aby boli výsledky testov čo možno najpresnejšie. Všetky dáta zapisujeme a vyhodnocujeme s mimoriadnou precíznosťou.

Bežky na klasiku sa mažú len pod špičkou na rýchlosť a pod pätou na stúpanie. Na korčuliarsku techniku voskujeme celú sklznicu.

Sledujete pretekárky na trati, alebo oddychujete?

Celý štvorčlenný servisný tím pokračuje v práci aj počas pretekov. Naše pozície sú presne stanovené na trati v miestach, kde je potrebné mať k dispozícii napríklad náhradné palice a sledovať pretekárky počas jazdy. Sme tam nie len kvôli prípadnej pomoci, ale aj na povzbudzovanie a tak trochu aj na sledovanie techniky jazdy jednotlivých pretekárok.

Informácie potom odovzdávame trénerom. Počas jazdy sa totiž môže robiť veľa zbytočných chýb, ktoré môžu naše biatlonistky spomaľovať. Technika jazdy s puškou je náročná.

Od novembra do februára patríte celý biatlonu. Čo robíte v lete?

Od polovice marca až do októbra sedím pri vode. Rybárčeniu sa venujem už od detstva, ale intenzívne až v posledných rokoch. Na jazerách trávim pol roka, mám ich blízko domu, takže stačí zobrať prúty a idem k vode.

Aj pri rybolove mám svoje postupy a všetko testujem. Prúty mám označené rovnako, ako lyže, robím si záznamy o nástrahách, skúšam rôzne príchute a hľadám také, ktoré prilákajú čo možno najväčšie ryby.

Ako ide dohromady lyžovanie s rybárčením?

Podobnosť je v tom, že oboje si vyžaduje maximálnu presnosť, precíznosť, systém a hlavne trpezlivosť. V oboch prípadoch, lyžovaní aj rybárčení, je to o testovaní, prispôsobení sa podmienkam a o tom, aby ste vedeli, kedy je ten správny čas na to, akú kombináciu zvoliť.

Adrenalín mám vždy, či už ide o preteky, alebo keď na prúte cítim veľkú rybu. Nikdy neviete, či rybu dostanete, pokiaľ ju nemáte na brehu. Kapor, ktorý presiahne 30 kilogramov je tu v okolí Prievidze vzácny, ale nie je nemožné tak veľkú rybu chytiť, i napriek tomu, že domáci tvrdia opak.

Najväčšiu výzvu vidím v tom, že väčšinu týchto veľkých rýb mám na háčiku prvýkrát. S prútmi pracujem opatrne, ryby nejem, to nie je o tom. Lovím pre adrenalín, výzvu a ten pocit, keď veľká ryba ťahá môj prút do vody obrovskou silou a ja som ten, ktorý ju môže zdolať, alebo aj nie.