Realita je v dnešnej polícii ešte horšia, ako keď som slúžil, tvrdí bývalý funkcionár z NAKA

Písanie kníh nikdy neplánoval. Až pád z vysokých policajných pozícií ho priviedol k tomu, aby odhaľoval, ako funguje policajné zákulisie, prepojenia s mafiou a skorumpovanými politikmi.

Kolegovia tvrdili, že políciu nikdy dobrovoľne neopustí. Mali pravdu. Museli ho upratať inak. I napriek tomu, že túto prácu mal rád, odišiel. Ale len preto, aby mohol ďalej odhaľovať pravdu, aspoň prostredníctvom kníh.

PETER ŠLOSER v rozhovore otvorene hovorí o tom, ako jeho knihy vychádzajú zo skutočných prípadov, ako mu kolegovia neverili, kým sa neukázalo, že mal pravdu, a prečo je dnes slovenská realita horšia, než keď bol ešte v službe.

Doslova z jedného dňa na druhý. Dlho som o tom vôbec neuvažoval, ale keď ma vtedajšie vedenie odstránilo z pozície zástupcu riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA a degradovalo na radového policajta, povedal som si, že využijem voľný čas. Býval som v policajnej ubytovni v Petržalke a vtedy mi napadlo, prečo neskúsiť napísať knihu.

Najprv o tom nevedeli. Prvý rukopis som písal v tajnosti a kniha vyšla až po mojom odchode z polície v septembri 2019. Niektorí kolegovia boli prekvapení, no negatívne reakcie som nedostal. Až keď mala vyjsť moja druhá kniha Polícia v rukách mafie, kontaktoval ma jeden kolega z NAKA a vyčítal mi názov.

Tvrdil, že tým hádžem všetkých policajtov do jedného vreca. Povedal som mu, že je veľmi ďaleko od Bratislavy aby vedel, čo sa tam niekedy dialo. Keď sa však neskôr prevalili škandály a začali sa obviňovať vysokí funkcionári, ten istý kolega mi zavolal a povedal len, sorry, mal si pravdu.

Možno píšu o svojej práci aj lekári alebo ľudia z iného prostredia, v ktorom dlhé roky pôsobili a dôverne ho poznajú. Myslím si, že je dobré keď sa verejnosť dozvie o prípadoch závažnej trestnej činnosti aj takouto formou. Ja čerpám zo skutočných prípadov, ktoré som vyšetroval, a dopĺňam ich o zákulisie polície. V mojich knihách opisujem fungovanie pomyselného trojuholníka ako fungoval za mojej éry, nečestní policajti, podsvetie a skorumpovaní politici.

Najväčšou výzvou je vytvoriť fikciu tam, kde nemám priame dôkazy. Napríklad viem, že dvaja skorumpovaní policajti sa dopustili nejakého konania a ja som pri tom nebol. Musím si to dotvoriť, ako od niekoho vzali úplatok a čo mu za to poskytli. Raz sa mi dokonca stalo, že kolegovia, ktorí čítali moju knihu, sa ma pýtali, odkiaľ viem detaily, ktoré pasujú do jedného prípadu. Ja som si to pritom len domyslel.

Nie. Nemám mať prečo nejaké morálne zábrany, aby som opísal tie konania. Ak polícia vyšetrovala skorumpovaných kolegov a prípady boli verejné, prečo by som o tom nemohol písať aj ja. Veď máme predsa policajnú inšpekciu. Samozrejme, mená v knihách mením. Mojím cieľom nie je opisovať konkrétnych ľudí, ale ukázať systém, ktorý bol a stále je skorumpovaný a nefunkčný.

Z podsvetia ma zatiaľ nikto nekontaktoval s tým, že by sa v mojich knihách našiel. Moje postavy sú kombináciou viacerých ľudí a dopĺňam ich fikciou. Ako povedal spisovateľ Arpád Soltész, žiadna fikcia nie je tak blízko realite ako knihy Petra Šlosera.

Moje knižné postavy nie sú konkrétni policajti. Môžem potvrdiť, že niektorí sa skutočne stali námetom na to, aby som opísal ich konanie, ale mojim zámerom bolo skôr opísať ten nefunkčný, prehnitý a skorumpovaný systém, ktorý na Slovensku vládol.

Aby som teraz na túto otázku mohol odpovedať objektívne, musel by som disponovať reálnymi informáciami z policajných spisov, ktorými samozrejme nedisponujem. Ale to, čo vnímam mojimi zmyslami a o čom sa rozprávam s kolegami, ktorí pracovali ešte pred rokom v policajnom zbore je, že Slovensko a naša spoločnosť sa neuberá tým správnym smerom.

Poviem to priamo. Súčasná situácia je ešte horšia ako v čase, keď som bol v službe.

Určite nie. Blogeri a recenzenti hovoria, že moje knihy sú iné. Pridanou hodnotou je podľa viacerých najmä to, že ja opisujem policajné zákulisie a značnú časť textu venujem tým nečestným a krivým policajtom, ktorí v ostatných knihách chýbajú.

Po tridsiatich rokoch v polícii ich mám viac než dosť. Keď sa s niekým rozprávam pri káve, spomeniem si na prípady, na ktoré som už zabudol. Často sa mi v spomienkach vynárajú nové, na ktorých som pracoval, najmä na obdobie posledných piatich rokov v službe. Boli to stovky prípadov. Niektoré detaily si overujem u bývalých kolegov, ale všetko, čo píšem, mám uložené v hlave. Nedisponujem žiadnymi písomnými materiálmi alebo elektronickými nosičmi, na ktorých by som si to uchoval.

Najprv som sa bál, že ľudia hrubé knihy nebudú čítať. Ani ja som ich nemal nikdy rád. Ak som sa v nich dostal do častí, ktoré sa viac venovali menej podstatným veciam, prípadne opisom, vynechával som to. Svoju prvú knihu som ani do vydavateľstva poslať nechcel, keď som zistil, že má viac ako štyristo strán mal som obavu, že ju ľudia nebudú čítať.

Keď sa objavila na knižných pultoch, tŕpol som ako to dopadne, ale vyšlo to. Dôvodom bol jej obsah. Potom som zistil, že čitatelia ich chcú mať v knižnici rovnaké, tak som v podobných rozsahoch pokračoval aj pri ostatných. Moje knihy sú možno o sto až dve stovky strán dlhšie než ostatných autorov, ale čitatelia si na ten rozsah už zvykli.

Samozrejme, že predtým, ako idem písať, tak si utriedim myšlienky a spravím si kostru príbehu. Viem, ako sa vražda alebo nejaký skutok stal, ako sa páchateľ na to pripravoval, ako polícia postupovala pri vyšetrovaní, ako sa páchateľ snažil políciu zmiasť a viem aj to, ako došlo k odhaleniu páchateľa, prípadne aj k neodhaleniu.

Každý prípad má základ v realite, ale nie všetko sa podarí vyriešiť. Slovenská polícia je známa vyjadrením o tom, že skutok sa nestal. Aj moje knihy môžu niekedy skončiť takto.

Keď som vydával prvú knihu, ešte som bol aktívnym policajtom a nebol som si istý, či odídem. Po jej úspechu som sa však rozhodol vystúpiť z anonymity, aby som mohol chodiť na besedy a byť v kontakte s čitateľmi.

Finančne určite nie. Žijem z výsluhového dôchodku, pretože príjem z kníh je skôr tak na kávu. Spisovateľ Jozef Banáš raz povedal, že ak by prepočítal svoj čas na hodinovú mzdu, vyšlo by mu jedno euro na hodinu. U mňa je to podobné.

Začal som behať prekážkové preteky Spartan. Minulý rok som absolvoval tri a tento rok sa chcem pripraviť na Spartan Ultra, čo je päťdesiatkilometrový pretek.