Q horúčka je na Slovensku po tridsiatich rokoch, baktériu z Bojníc skúmajú vedci v SAV

BOJNICE / RÁZTOČNO. Vzorky baktérie z opakovaných odberov pacientov hospitalizovaných na pľúcnom oddelení bojnickej nemocnice skúmajú v týchto dňoch aj pracovníci Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Laboratórne výsledky preukázali výskyt prípadov Q horúčky v obci Ráztočno

Deje sa tak potom, čo prievidzskí hygienici identifikovali pôvodcu neznámeho ochorenia pľúc ako baktériu Coxiella burnetii. Spôsobuje Q horúčku a inkubačná doba nákazy je dva až tri týždne. Infekčná dávka patogénu je veľmi nízka, už od jednej baktérie.

Mimoriadnou hrozbou je aj jej vysoká odolnosť v prostredí a jednoduchý prenos prostredníctvom inhalácie aerosolových prachových častíc. Vďaka týmto vlastnostiam je využiteľná aj ako biologická zbraň, potvrdila EVA ŠPITÁLSKA z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá sa v týchto dňoch venuje výskumu vzoriek sér pacientov z bojnickej nemocnice.

Aká je vaša špecializácia?

Zaoberám sa najmä kliešťami a v nich sa vyskytujúcimi baktériami.

Analyzujem baktérie v kliešťoch a vo vzorkách od pacientov, ktoré nám posielajú lekári, čo pomáha následnej diagnostike prenášaných ochorení.

V prípade tohto parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a samozrejme aj človeka, môžem potvrdiť, že ten mikrobión je obrovský a dá sa hovoriť o desiatkach vírusov, baktérií a jednobunkovcov, ktoré môžu spôsobiť ochorenie. Ojedinele môže byť medzi nimi aj baktéria Coxiella burnetii.

Zatiaľ netuším, odkiaľ sa práve v Ráztočne táto baktéria zobrala. Viac nám napovie šetrenie, ktoré v týchto dňoch absolvujú veterinári.

Predpoklad je, že sa nakazili niektoré z prežúvavcov, či už ovce, kozy alebo hovädzí dobytok.

Ide o zoonotické ochorenie, ktoré sa prenáša zo zvierat na ľudí. Naposledy sa táto nákaza vyskytla v Jedľových Kostoľanoch v okrese Zlaté Moravce v roku 1993 a bola úspešne zlikvidovaná.

Vtedy sa toto ochorenie rozšírilo z pôrodov na otvorených pasienkoch. Niečo podobné sa mohlo stať aj v tomto prípade z Ráztočna. Predvlani sme mali u nás aj jeden importovaný prípad človeka, ktorý sa nakazil v zahraničí a následne bol úspešne preliečený.

Príznaky sú spočiatku veľmi podobné chrípke. Nastupuje teplota, bolesť hlavy a kašeľ, ktorý sa môže prejaviť zápalom pľúc, prípadne hepatitídou.

Inkubačná doba je pre človeka dva až tri týždne. Existujú rôzne kmene tejto baktérie, ktoré sú rôzne infekčné. Ak ide o vysokoinfekčný kmeň, stačí jediná baktéria, aby sa človek nakazil.

Zatiaľ máme iba vzorky sér, z ktorých nebudeme vedieť povedať, o aký kmeň ide. Také vzorky, aby sme sa vedeli dostať priamo k baktérii a identifikovať ju, nemáme k dispozícii.

Okamžite, ako ich budeme mať, budeme to robiť. Vzorky k nám prišli z Banskej Bystrice z úradu verejného zdravotníctva, kam ich z Bojníc poslali hygienici.

Áno, môže. Šíri sa vzduchom a vo voľnej pôde mimoriadne rezistentná, čiže dlho vydrží a človek ju môže vdýchnuť a tým sa infikovať. Samozrejme, ak sa nachádza v prostredí, kde sa baktéria vyskytuje.

Tým, že baktéria sa šíri vzduchom, môže byť ohrozená širšia oblasť až do vzdialenosti dvoch kilometrov.

Bude potrebné čistenie a najmä dezinfekcia všetkých priestorov a samozrejme karanténa. Nielen zvierat, ale aj ľudí, ktorí k ním chodia.

Keďže je vysoko odolná, dá sa hovoriť o týždňoch, ktoré na danom mieste dokáže prežiť. Liečiteľná je veľmi účinne antibiotikami. U zvierat sa ochorenie zvyčajne neprejaví.

Ak sú ľudia preliečení, následky by nemali mať. Zároveň si v tele vytvoria protilátky, vďaka ktorým získajú dlhodobú až celoživotnú imunitu proti následnej infekcii.

Podstatné je udržiavať chovy zvierat čisté a pravidelne ich kontrolovať, hlavne pri presunoch medzi jednotlivými krajinami.