Nie je zlato ako zlato, ani štrk ako štrk. V tomto športe patrí Slovensko medzi favoritov

PRIEVIDZA. Fenomén ryžovania zlata už dávno nie je doménou divokého západu a jeho obrazov z kultových filmov, či zákerností spájaných so zlatou horúčkou.

V sobotu (4.1.) odštartovali zlatokopi v rekreačnom stredisku Púšť pri Prievidzi, úvodným kolom súťažnú sezónu v ryžovaní zlata. V rámci siedmeho ročníka Trojkráľového ryžovania pretekári ryžovali prvý raz v termálnej vode.

V súťaži jednotlivcov sa zaregistrovala takmer päťdesiatka zlatokopov zo Slovenska, Čiech a Poľska. Ich úlohou bolo v čo možno najkratšom čase nájsť zlato v podobe zlatiniek naočkované v pätnástich kilogramoch štrku.

„Ide o zlaté zrná s veľkosťou milimeter až dva, nie menšou. Ich počet nie je pretekárom známy. Za každú nevyryžovanú zlatinku sú trestné minúty, ktoré súťažiaceho stoja automaticky dobré umiestnenie,“ informoval prezident Slovenskej asociácie zlatokopov František Küffer.

Išlo o prvé, zahrievacie kolo novej zlatokopeckej sezóny. V mužskej, ženskej, juniorskej, detskej a veteránskej kategórii sa bojovalo o prvé tohtoročné body do slovenského zlatokopeckého rebríčka.

„Počas roka absolvuje každý pretekár niekoľko takýchto bodovaných podujatí, na základe ktorých sa tvorí poradie pre účasť v slovenskej reprezentácii na medzinárodné súťaže,“ vysvetľuje Küffer.

Ryžovali fínske zlato

Žiadny divoký západ, ide len o šport, ktorý je aj v prípade našich, profesionálnych zlatokopov, viac koníčkom. Hoci, stále ide o zlato.

„Jeden gram zlata stál ešte pred dvomi rokmi 50 eur, v súčasnosti je to 83 až 86 eur. Hodnota jednej zlatinky je okolo 40 centov. Na tejto súťaži sme používali fínske zlato, ktoré sa ryžuje oveľa lepšie než napríklad talianske a aj sa menej stráca.

Nie každý pretekár dokáže všetko zlato naočkované do zmesi štrku nájsť. Organizátori tak o zlato často prichádzajú.

„Nie je zlato ako zlato a nie je štrk ako štrk. V prípade talianskeho zlata, ktoré je tenšie, sa straty pohybujú okolo dvadsať percent. Fínske zlatinky sú hrubšie a stratovosť klesá na desať percent,“ vysvetľuje Küffer.

Vždy je to aj o materiáloch, do ktorých sa dávajú miniatúrne kúsky zlata, ktoré treba vyryžovať na panvici. Tie môžu mať tiež veľmi rozdielne parametre. Na každých pretekoch je to iné a natrénovať to, nie je vôbec jednoduché.

Favoritmi aj bez financií

Ak chce byť niekto v ryžovaní dobrý, bez tréningu to nejde. Je to podobné ako pri iných športoch takéhoto typu. Zimné súťaže by normálne prestáli v studenej, prípadne mierne teplej vode tak, ako to robili doteraz. Tu, na Púšti, mali úplnou náhodou možnosť naliať si do ryžovacích kadí, claimov, termálnu vodu.

„Bola to príjemná zmena. Keď sme dávali vodu do claimov, mala viac ako štyridsať stupňov. Všetci pretekári sa potešili a ryžovalo sa im oveľa lepšie. Pri tomto športe, najmä teraz v zime, sa dá dobre vymrznúť, ale aj narobiť. Trpia najmä kríže, tie dlhoročným pretekárom odchádzajú ako prvé,“ prezrádza Küffer.

Keďže ide o šport, ktorý nie je oficiálne financovaný, peniaze na organizáciu súťaží a cestovanie do zahraničia si aj profesionálni pretekári hľadajú u sponzorov alebo dávajú zo svojho.

„I napriek tomu patrí Slovensko na medzinárodnej úrovni vždy medzi favoritov. Máme niekoľkých majstrov sveta, dokonca aj v ženskej kategórii. Podarilo sa nám to dokonca aj v jednej z najťažších disciplín, vo vyraďovacej súťaži a aj tu, na Púšti, ryžuje až šesť majstrov sveta,“ uzatvára Küffer.

Výsledky podľa očakávania

Medzi ženami a mužmi dominovali majstri sveta Henrich Ťažký a Janka Küfferová. Kanadskú panvicu najlepšie zvládol Ľuboš Dobrota, čínsku panvicu Helena Režná a medzi veteránmi opäť dominoval Feri Küffer. Najlepšou juniorkou bola Sofia Adamcová a medzi deťmi ryžovala najusilovnejšie Zuzana Potkanyová.

V Slovenskej asociácii zlatokopov, ktorá súťaž na Púšti organizovala, je združených osem zlatokopeckých klubov a cechov, najmä z oblastí, ktoré majú bohatú históriu ťažby a spracovania zlata a drahých kovov.

Hornonitrianski zlatokopi majú napríklad jednu z takýchto oblastí v neďalekej Malinovej, kde sa nachádza bývalé ryžovisko zlata s rozlohou niekoľkých desiatok hektárov, považované odborníkmi za európsku raritu.