Najväčšia diera je Prievidza. Môže a nemusí.

Mesto po uhlí, mesto pred rozhodnutím a otázka, či dokážeme vidieť ďalej než po špičku nosa a jedno volebné obdobie.

Mgr. Slavomír Pavle, novinár

„Najväčšia diera je Prievidza.“ Jedna recesistická veta urobila pre celoslovenskú známosť mesta možno viac než všetky propagačné kampane dohromady. Jej pôvod je pritom menej osobný, než si mnohí myslia: Ľudovít „Elvis“ Gálka z Karpiny vysvetlil, že pred vznikom piesne v Prievidzi ani nebol a názov vznikol ako fonetická hra pri prerábke skladby Amerika od Rammsteinu. Po viac než dvadsiatich rokoch však možno túto vetu čítať úplne inak – nie ako urážku, ale ako otázku. Môže sa z Prievidze stať diera? Môže. A nemusí. Rozdiel medzi týmito dvoma budúcnosťami sa vytvára práve dnes.

KĽÚČOVÉ ČÍSLA: 53 424 obyvateľov v roku 1991 → 41 986 na konci roka 2025. V roku 2025 sa narodilo 226 detí a zomrelo 459 ľudí; zároveň sa 614 ľudí prisťahovalo a 786 odsťahovalo. Mesto má v aktuálnom programovom období zazmluvnených 15 eurofondových projektov približne za 12,8 milióna eur. Rozpočet na rok 2026 je vyrovnaný vo výške 85,29 milióna eur. Fond na spravodlivú transformáciu má pre oprávnené regióny Slovenska alokáciu 459 miliónov eur. Toto nie je obraz mesta bez zdrojov. Je to obraz mesta, ktoré musí rozhodnúť, čo so zdrojmi urobí.

Demografia: Prievidza neprišla o ľudí naraz. O to vážnejší je trend

Pri sčítaní ľudu, domov a bytov 3. marca 1991 mala Prievidza 53 424 obyvateľov. Tento údaj nie je odhad ani novinárska skratka; uvádza ho priamo demografická časť územnoplánovacej dokumentácie mesta. Dôležité je však spresnenie: rok 1991 nepredstavoval nevyhnutne absolútny populačný vrchol Prievidze. Mestské a historické prehľady ukazujú, že po sčítaní počet obyvateľov ešte krátko rástol a v polovici deväťdesiatych rokov prekračoval 54-tisíc. Preto je korektnejšie hovoriť, že Prievidza mala na začiatku deväťdesiatych rokov vyše 53-tisíc obyvateľov a následne sa dostala nad hranicu 54-tisíc, než tvrdiť, že jej úbytok sa začal presne v deň sčítania v roku 1991.

O tri desaťročia neskôr je obraz podstatne iný. K 31. decembru 2025 mesto evidovalo 41 986 obyvateľov. V samotnom roku 2025 sa narodilo 226 detí a zomrelo 459 ľudí. Prisťahovalo sa 614 obyvateľov, odsťahovalo 786. Prievidza teda mala záporné prirodzené saldo aj záporné migračné saldo. Celkovo pribudlo 840 ľudí a ubudlo 1 245 – rozdiel predstavoval mínus 405 obyvateľov za jediný rok.

To znamená, že dnešná Prievidza je oproti populačnému vrcholu deväťdesiatych rokov menšia približne o dvanásťtisíc ľudí. Nie je to iba štatistika. Je to veľkosť menšieho slovenského mesta, ktoré sa z Prievidze v priebehu jednej generácie obrazne vytratilo.

Mesto vo svojej interpretácii oprávnene upozorňuje, že starnutie populácie, nižšia pôrodnosť a úbytok obyvateľov sú celoslovenským javom. Zároveň poukazuje na to, že celkový počet úbytkov klesol z 1 381 v roku 2020 na 1 245 v roku 2025. Aj to treba uviesť, ak má byť analýza férová. Strategická otázka však zostáva: má sa Prievidza uspokojiť s tým, že klesá podobne ako iné mestá, alebo si stanoví ambíciu tento trend postupne zvrátiť?

Demografia je pre komunálnu politiku nepríjemná disciplína. Nedá sa pri nej prestrihnúť páska, výsledok sa neukáže do najbližších volieb a nemožno ju vyriešiť jednou investíciou. Zároveň je jedným z najpoctivejších ukazovateľov dlhodobej atraktivity mesta. Ak odchádza mladý človek, mesto neprichádza iba o jednu položku v evidencii obyvateľov. Môže prísť o budúceho podnikateľa, lekára, inžiniera, učiteľa, rodiča, daňovníka aj o jeho budúcu rodinu.

Práve preto by mala mať Prievidza 2050 aj demografický cieľ. Nie všeobecnú formuláciu o podpore mladých rodín, ale merateľnú odpoveď: koľko obyvateľov chceme mať v roku 2035, 2040 a 2050 a čo konkrétne musíme urobiť, aby sa migračné saldo najskôr vyrovnalo a neskôr obrátilo. Bez takého cieľa možno každý ďalší pokles vysvetliť ako trend, ktorý postihuje všetkých. S cieľom sa už dá merať, či politika mesta funguje.

Ak z mesta odíde tridsaťročný vysokoškolák, Prievidza nestráca iba jedného obyvateľa. Môže stratiť jeho partnerku, budúce deti, spotrebu domácnosti, budúce dane, člena športového klubu, zákazníka kultúry a možno aj človeka, ktorý by o desať rokov založil firmu. Keď sa takýchto individuálnych rozhodnutí nazbierajú tisíce, vznikne trend, ktorý zásadne mení ekonomiku aj fungovanie mesta.

„Najdôležitejším grafom budúcnosti Prievidze nemusí byť rozpočet. Môže ním byť počet ľudí, ktorí sa rozhodnú zostať.“

Zmena počtu obyvateľov má navyše dvojitý efekt. Klesá počet ľudí, ktorí financujú a používajú služby, ale veľká časť infraštruktúry zostáva. Cesty, školy, športoviská, verejné priestory, osvetlenie, kanalizácia či kultúrne zariadenia sa nedajú zmenšiť rovnakým tempom ako populácia. Mesto, ktoré bolo desaťročia budované pre viac než päťdesiattisíc obyvateľov, musí v budúcnosti premýšľať aj o tom, ako kvalitne a finančne udržateľne fungovať pri nižšom počte ľudí – alebo ako trend zastaviť.

20. december 2023: koniec jednej ekonomickej epochy

Keď sa 20. decembra 2023 skončila priemyselná ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre, nešlo iba o zatvorenie pracovísk. Skončila sa 114-ročná história odvetvia, ktoré zásadne formovalo Prievidzu aj celý región. Baníctvo a energetika vytvorili pracovné miesta, sociálne väzby, technickú kultúru, migráciu obyvateľstva aj samotnú fyzickú podobu mesta. Prievidza vyrástla tak prudko práve preto, že región mal jasný hospodársky motor.

Teraz sa musí stať niečo podstatne ťažšie: starý motor treba nahradiť novým bez toho, aby mesto medzitým stratilo ďalšiu generáciu. Európsky Fond na spravodlivú transformáciu vznikol presne na zmiernenie sociálnych a ekonomických dôsledkov podobných zmien. Slovensko má v ňom 459 miliónov eur pre oprávnené regióny, medzi ktoré patrí horná Nitra. Peniaze majú smerovať na nové pracovné miesta, inovácie, čistú energiu, brownfieldy, dopravu, vzdelávanie a rekvalifikáciu.

Tu však vzniká jedna z najdôležitejších kontrolných otázok: čo bude považované za úspech? Ak región vyčerpá takmer všetky pridelené prostriedky, ale počet obyvateľov bude ďalej prudko klesať, mladí ľudia budú odchádzať a nové pracovné miesta budú prevažne nízko platené a ľahko premiestniteľné, administratívne môže byť program úspešný a strategicky zlyhať. Transformáciu nemožno merať iba percentom čerpania.

Skutočný výsledok bude viditeľný v mzdách, počte nových firiem, migrácii, počte mladých rodín, objeme súkromných investícií, nových odboroch, kvalite vzdelávania a v tom, koľko opustených priemyselných území dostane životaschopnú ekonomickú funkciu. Inými slovami: eurofond je nástroj. Nie vízia.

Prievidza peniaze získava. To je dôležité – a stále to nestačí

Mesto má v aktuálnom programovom období schválených a zazmluvnených 15 projektov približne za 12,8 milióna eur. V rámci územia udržateľného mestského rozvoja Prievidza – Nováky, ktoré zahŕňa Prievidzu, Nováky, Bojnice a Koš, je pre spoločné projekty alokovaných 25,969 milióna eur z európskych zdrojov; celkový balík po započítaní ďalšieho financovania presahuje 30,5 milióna eur. Prievidza sa z neho uchádza približne o 22 miliónov eur.

To je dôkaz, že mesto projektovo nespí. Pripravuje dokumentácie, reaguje na výzvy a získava externé zdroje. Kritika, že „sa nič nerobí“, by bola nepresná. Analyticky zaujímavejšia otázka je iná: skladajú všetky tieto investície jeden obraz budúceho mesta alebo prevažne riešia jednotlivé oprávnené problémy podľa toho, na čo je práve dostupné financovanie?

Eurofondový systém prirodzene zvádza k opačnému poradiu rozhodovania. Najskôr príde výzva, potom mesto hľadá projekt, ktorý do nej zapadne. Strategické mesto by malo postupovať v opačnom smere: najskôr si určí, čím chce byť, potom zoradí priority a až následne hľadá vhodné finančné nástroje. Inak sa môže stať, že bude mať množstvo kvalitne zrealizovaných projektov, ale stále nebude mať jasnú odpoveď, prečo by tu mal o dvadsať rokov žiť mladý človek.

„Pätnásť úspešných projektov ešte automaticky nevytvára jedno úspešné mesto.“

Financie: Prievidza nie je pred bankrotom, ale ani pred bezodným bankomatom

Pri kritike samosprávy je dôležité oddeliť politické dojmy od čísel. Hodnotenie INEKO za rok 2024 posunulo Prievidzu zo 104. na 75. miesto medzi mestami v oblasti finančného zdravia. Mesto nemalo záväzky po lehote splatnosti a ukazovateľ celkového dlhu sa zlepšil. Slabšou oblasťou zostala bilancia bežného účtu, ktorá bola hodnotená iba ako „dostatočná“. To je oveľa presnejší obraz než tvrdenie, že mesto hospodári buď výborne, alebo katastrofálne.

Rozpočet na rok 2026 bol schválený ako vyrovnaný na úrovni 85,291 milióna eur na príjmovej aj výdavkovej strane. Vysoké číslo však môže zvádzať. Veľká časť rozpočtu je viazaná na prenesený výkon štátnej správy, školy, sociálne služby, mzdy, energie a ďalšie povinné výdavky. Samospráva nemá 85 miliónov eur voľných na ľubovoľné investície. Práve preto je dôležitá otázka dlhodobých prevádzkových nákladov nových stavieb.

Každý nový športový areál, plaváreň, kultúrne zariadenie alebo verejný objekt môže byť spoločensky potrebný, ale investičná cena je iba začiatok. Nasledujú desiatky rokov energií, údržby, personálu a obnovy technológií. Pri rozhodovaní preto nestačí pýtať sa, či na stavbu získame grant. Treba vedieť, koľko bude stáť mestu každý rok po otvorení a ako sa to zmení pri klesajúcom alebo starnúcom počte obyvateľov.

Plaváreň ako test: dobrý projekt potrebuje nepríjemné otázky

Prievidza predstavila zámer novej mestskej plavárne s prvkami letného kúpaliska na Ulici olympionikov. Pozitívom je, že projekt nie je komunikovaný iba ako izolovaná budova; pracuje sa s širším športovým areálom a s energetickým prepájaním objektov. Presne takto by sa mala verejná investícia plánovať – ako súčasť systému.

Zároveň je to ideálny príklad toho, ako má vyzerať verejná kontrola bez populizmu. Otázky „koľko to bude stáť“, „aké budú ročné náklady“, „aká bude predpokladaná návštevnosť“, „koľko bude musieť každoročne doplácať mesto“, „čo bude so starou plavárňou“ a „aké alternatívy boli porovnané“ nie sú útokom proti plavárni. Sú podmienkou zodpovedného rozhodnutia. Verejný projekt je kvalitný až vtedy, keď obstojí aj pred otázkami, ktoré sa jeho podporovateľom počúvajú nepríjemne.

Podobnú logiku ukazuje zimný štadión. Verejná športová infraštruktúra nemusí byť zisková a často ani nemôže byť. Ak však jej príjmy pokrývajú iba časť nákladov, mesto musí mať dlhodobú predstavu, koľko takýchto zariadení dokáže udržať bez toho, aby neskôr obmedzovalo základné služby alebo ďalšie investície. Strategické plánovanie sa začína tam, kde sa prestane hovoriť iba o cene výstavby a začne sa hovoriť o cene tridsiatich rokov prevádzky.

Brose: dôkaz, že Prievidza nemusí byť iba montážnou adresou

Jedným z najvýznamnejších ekonomických faktov posledných rokov je prítomnosť spoločnosti Brose. Firma v Prievidzi zamestnáva viac než 1 400 ľudí a od roku 2017 tu funguje aj vývojové centrum. Podľa samotnej spoločnosti sa v Prievidzi pracuje na elektronike, softvéri a vznikli tu aj patenty. Tento detail je strategicky dôležitejší než samotný počet pracovných miest.

Región po uhlí by totiž nemal súťažiť iba lacnou prácou a voľnými hektármi priemyselnej pôdy. V globálnej ekonomike sa vždy nájde miesto, kde bude montáž lacnejšia. Oveľa odolnejšie sú pracovné miesta viazané na know-how, vývoj, technické kompetencie a ľudí, ktorých nie je jednoduché nahradiť. Prievidza preto potrebuje ďalšie investície typu „výroba plus vývoj“, nie iba ďalšie haly.

To mení aj úlohu samosprávy a regiónu. Investorovi už nestačí ponúknuť pozemok a siete. Pre kvalifikovaných pracovníkov rozhoduje škola pre deti, dostupné bývanie, nemocnica, kultúra, doprava, šport, príroda, čistota, verejný priestor a možnosť tráviť voľný čas. Kvalita života sa stáva súčasťou hospodárskej politiky. Mesto predáva investorovi aj to, či sa jeho zamestnanci budú chcieť v Prievidzi usadiť.

„Najväčším priemyselným parkom budúcnosti nemusí byť pozemok. Môže ním byť koncentrácia schopných ľudí.“

Prievidza pravdepodobne nebude univerzitným mestom typu Brna. Ani nemusí. Vedomostné prostredie možno budovať cez detašované pracoviská vysokých škôl, firemné akadémie, laboratóriá, výskumné projekty, duálne vzdelávanie, technologický inkubátor a systematické prepojenie stredných škôl s firmami. Cieľom nemusí byť univerzita ako inštitúcia. Cieľom je, aby mladý technicky zameraný človek vedel v regióne študovať, pracovať na špičkovej téme a budovať kariéru.

Brownfieldy: jazvy minulosti alebo najväčšia rezerva budúcnosti?

Postindustriálny región má problém, ktorý môže byť zároveň obrovskou výhodou: množstvo území a objektov po pôvodnom priemysle. Ak zostanú opustené, sú symbolom úpadku. Ak sa využijú náhodne, môžu sa zmeniť na sklady bez širšieho efektu. Ak sa však plánujú ako sieť nových ekonomických zón, môžu byť jedným z najsilnejších nástrojov transformácie.

Fond na spravodlivú transformáciu počíta s podporou revitalizácie brownfieldov a na hornej Nitre už vznikajú projekty nového využitia banských a priemyselných objektov. Z pohľadu Prievidze by však bolo chybou riešiť každý areál oddelene. Región potrebuje mapu funkcií: kde chceme pokročilú výrobu, kde energetiku, kde vývoj, kde vzdelávanie, kde rekreáciu a kultúru a kde má zmysel miešaná mestská štvrť. Brownfield je príležitosť, pretože pri ňom nemusíme zaberať ďalšiu krajinu a často už má dopravné či technické napojenie.

Zároveň treba sledovať kvalitu pracovných miest. Sto nových pracovných miest je dobrá správa. Sto pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou však môže mať pre miestnu ekonomiku úplne iný multiplikačný efekt než sto miest s nízkou mzdou a vysokým rizikom automatizácie. Transformácia by preto mala mať verejne sledované parametre: počet pracovných miest, ich kvalifikačnú štruktúru, mzdy, podiel vývoja a výskumu, počet lokálnych dodávateľov a dlhodobú životaschopnosť.

Prievidza a Bojnice: dve mestá, jeden každodenný organizmus

Jedna z najsilnejších rozvojových rezerv Prievidze leží doslova za hranicou katastra. Bojnice majú turistickú značku, zámok, zoo a kúpele. Prievidza má väčšiu ekonomickú základňu, školy, administratívu, služby, nemocnicu, obchod, športovú infraštruktúru a dopravné uzly. Jedno mesto má značku, druhé mestskú hmotu. Obyvateľ aj turista pritom hranicu medzi nimi často nevníma.

Spolupráca na papieri existuje. Prievidza, Bojnice, Nováky a Koš majú spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 a tvoria územie udržateľného mestského rozvoja. Mesto má tiež strategické dokumenty pre cyklistickú dopravu a cestovný ruch. Otázkou je, či sa táto integrácia dostatočne premieta do každodennej reality.

Ak turista príde vlakom do Prievidze a smeruje na zámok, mal by sa v priebehu niekoľkých sekúnd zorientovať, ako sa tam dostane. Ak rodina býva tri dni v Bojniciach, Prievidza by mala mať dôvod získať aspoň jeden jej večer: kultúrou, gastronómiou, športom, službami alebo podujatím. Ak obyvateľ Prievidze cestuje do Bojníc, mala by existovať atraktívna alternatíva k autu. Spoločná doprava, turistická karta, kalendár podujatí, cyklotrasy, parkovacia stratégia a investičný marketing nie sú romantickou predstavou o spolupráci. Sú ekonomickou racionalitou.

„Prievidza nemusí byť Bojnicami. Jej výhodou môže byť práve to, že vedľa Bojníc ponúkne to, čo päťtisícové turistické mesto ponúknuť nedokáže.“

Nový územný plán: mapa parciel alebo ústava budúceho mesta?

Zadanie nového Územného plánu mesta Prievidza schválilo mestské zastupiteľstvo 9. februára 2026. Je to možno dôležitejší krok než niekoľko viditeľných investícií dohromady, pretože územný plán určí fyzické pravidlá rozvoja na celé desaťročia. Práve tu sa ukáže, či mesto dokáže uvažovať za horizont najbližšieho volebného obdobia.

Prievidza bola veľkou mierou budovaná v čase prudkého rastu. Dnes je demografická realita opačná. Preto by nový územný plán nemal automaticky pokračovať v logike rozširovania mesta do krajiny. Musí sa pýtať, či Prievidza potrebuje viac zastavaného územia alebo kvalitnejšie využitie toho, ktoré už má. Zahusťovanie tam, kde existuje infraštruktúra, návrat bývania do centra, transformácia brownfieldov a kvalitné verejné priestory môžu byť ekonomicky aj urbanisticky výhodnejšie než ďalšia expanzia na okraj.

Územný plán zároveň musí chrániť budúce možnosti mesta pred krátkodobou výhodnosťou jednej parcely. Každý majiteľ pozemku má legitímny záujem na jeho využití, developer na návratnosti a mesto na investíciách. Úlohou samosprávy však nie je iba posudzovať jednotlivé žiadosti. Musí vedieť, aký celok z nich vznikne. Dobré mesto nie je súčet všetkých projektov, ktoré bolo možné povoliť.

Obchvat: najväčší efekt môže vzniknúť tam, kadiaľ nevedie

Pokračovanie obchvatu Prievidze je dôležitá dopravná investícia. Jeho zmysel však nemožno redukovať na kilometre novej komunikácie. Ak časť tranzitu zmizne z mestských ulíc, vznikne príležitosť premeniť vnútorné dopravné koridory. Menej tranzitu môže znamenať viac stromov, širšie chodníky, bezpečnejšie priechody, cyklotrasy, kvalitnejšiu verejnú dopravu, terasy a mestské bulváre. Ale iba vtedy, ak sa na túto druhú fázu myslí ešte pred dokončením stavby.

Slovenské mestá často robia chybu, že dopravnú stavbu považujú za hotové riešenie. Obchvat odvedie časť áut, ale mesto samo od seba nezmení. Prievidza by už dnes mala mať pripravený plán „mesto po obchvate“: ktoré ulice sa prebudujú, kde pribudne zeleň, kde sa zlepší peší pohyb, ako sa posilní MHD a ktoré priestory možno vrátiť ľuďom. Najväčšia urbanistická hodnota obchvatu môže vzniknúť niekoľko kilometrov od neho.

Centrum: mesto sa nemeria festivalom, ale obyčajným utorkom

Obchodné centrá vzali slovenským mestám časť života, pretože ponúkajú pohodlie, parkovanie, teplo, obchody, jedlo a zábavu na jednom mieste. Historické centrum s nimi nemôže súťažiť tým, že bude slabšou verziou nákupného centra. Musí ponúknuť niečo, čo obchodné centrum nikdy nedokáže: autentické mesto. Stromy, námestie, architektúru, terasy, bývanie, trhy, kultúru, deti, seniorov a možnosť byť vo verejnom priestore bez povinnosti niečo kúpiť.

Živé centrum sa nepozná podľa toho, či sa raz za mesiac zaplní počas podujatia. Skutočný test je utorok o siedmej večer. Sú tam ľudia aj bez programu? Bývajú tam? Fungujú služby? Je bezpečné a príjemné prejsť pešo? Má človek dôvod zostať? Ak nie, problém nevyrieši ďalší festival. Potrebuje urbanistickú, dopravnú a ekonomickú zmenu.

Do tohto obrazu patrí aj predstaničný priestor. Mesto v poslednom období pokračuje v jeho kultivácii. Ak však má byť Prievidza vstupnou bránou do spoločného regiónu s Bojnicami, stanica musí fungovať ako dopravný aj informačný uzol. Človek, ktorý vystúpi z vlaku, by mal okamžite rozumieť mestu a regiónu: kde je centrum, ako sa dostane do Bojníc, aké sú možnosti verejnej dopravy, čo sa dnes deje a kam môže ísť večer.

Voľby 2026: Prievidza si nebude vyberať iba primátora

Komunálne voľby 24. októbra 2026 môžu byť pre Prievidzu viac než obyčajným súbojom o kreslo primátora. Po šestnástich rokoch vedenia Kataríny Macháčkovej budú zároveň rozhodovaním o tom, či mesto uprednostní kontinuitu, generačnú zmenu alebo korekciu doterajšieho spôsobu riadenia. K 26. augustu odovzdalo kandidatúru na primátora sedem ľudí – piati ako nezávislí a dvoch nominovali politické strany. Mestská volebná komisia má o ich registrácii rozhodnúť do 3. septembra. Verejne potvrdenými uchádzačmi sú okrem iných súčasná primátorka Katarína Macháčková, mestský poslanec Branislav Gigac, viceprimátor Norbert Turanovič a Michal Brna.

Sedem kandidátov však neznamená sedem rovnako silných politických príbehov. Bez reprezentatívneho aktuálneho prieskumu by bolo nepoctivé vopred vyhlasovať poradie. Výsledok volieb z roku 2022 však dáva analytický dôvod venovať osobitnú pozornosť najmä dvojici Macháčková – Gigac. Súčasná primátorka vtedy získala 5 526 hlasov, Branislav Gigac 4 377. Rozdiel 1 149 hlasov ukázal, že Gigac už raz dokázal vytvoriť reálnu alternatívu k dlhoročnej primátorke. Kandidatúra Norberta Turanoviča však dnes túto dvojpólovú schému komplikuje.

Katarína Macháčková: argument skúsenosti

Katarína Macháčková vedie Prievidzu od roku 2010 a uchádza sa o ďalší mandát ako nezávislá kandidátka. Ak by uspela a dokončila ďalšie volebné obdobie, bola by na čele mesta dvadsať rokov. To už nie je iba kontinuita; je to politická éra. Jej najsilnejším argumentom je skúsenosť s riadením samosprávy, znalosť mestského aparátu a schopnosť pripravovať projekty a získavať externé financovanie. Sama kandidatúru rámcuje slovami skúsenosť, odbornosť, stabilita a spolupráca a poukazuje na rekonštrukcie škôl, verejných priestorov, športovísk a ďalšie investície.

Pri hodnotení jej pôsobenia treba uviesť aj fakt, že diskusiu o budúcnosti hornej Nitry po útlme hnedouhoľného baníctva otvorila už v roku 2017. Bolo by preto nekorektné vykresliť ju ako političku, ktorá si transformáciu regiónu všimla až po zatvorení baní. Na druhej strane práve šestnásť rokov vo funkcii dáva verejnosti právo hodnotiť už nielen jednotlivé projekty, ale celú trajektóriu mesta.

Prievidza ďalej demograficky klesá, mladí ľudia odchádzajú, centrum hľadá silnejšiu funkciu, potenciál funkčného spojenia s Bojnicami zostáva využitý iba čiastočne a nový územný plán sa ešte len tvorí. Nie všetky tieto javy môže ovplyvniť primátorka; časť patrí štátu, trhu, demografii a globálnym zmenám. Po šestnástich rokoch je však legitímne položiť otázku: ak má prísť piate obdobie, čo má byť jeho kvalitatívne iné poslanie? Nestačí už iba povedať, že treba pokračovať. Volič má právo vedieť: pokračovať kam?

Branislav Gigac: argument zmeny

Branislav Gigac vstupuje do volieb z opačnej pozície. Má 29 rokov, je mestským poslancom druhé volebné obdobie a pôsobí ako hovorca verejného ochrancu práv. Kandiduje ako nezávislý spolu s kandidátmi platformy Lepšia Prievidza. Jeho hlavnou politickou devízou je generačná zmena, nová energia a dôraz na jasný plán mesta. Vo svojej kandidatúre hovorí o potrebe vytvoriť Prievidzu, v ktorej ľudia nemajú pocit, že musia odísť, aby našli príležitosti.

Jeho výhodou je, že nenesie šestnásťročnú zodpovednosť za výkonné vedenie mesta. Jeho nevýhodou je presne to isté. Kontrolovať radnicu z poslaneckej lavice je iná disciplína ako riadiť mestský úrad, organizácie, rozpočet, investície, verejné obstarávanie a krízové situácie. Zmena preto nemôže byť sama osebe programom. Gigac musí presvedčivo vysvetliť nielen to, čo by robil inak, ale aj ako by to finančne, personálne a organizačne uskutočnil.

Ak Macháčková musí odpovedať na otázku, prečo má Prievidza pokračovať po šestnástich rokoch rovnakého vedenia, Gigac musí odpovedať na opačnú: prečo má byť práve jeho zmena lepšia než skúsenosť, ktorú chce nahradiť? Macháčková môže ukazovať na to, čo sa podarilo. Gigac môže ukazovať na to, čo sa ešte nepodarilo. Obe tvrdenia môžu byť súčasne pravdivé.

Norbert Turanovič: tretí pól, ktorý môže zmeniť matematiku volieb

Do jednoduchého príbehu kontinuita verzus zmena vstupuje súčasný druhý viceprimátor Norbert Turanovič. Je súčasťou vedenia mesta a jeho kompetencie zahŕňajú školstvo, kultúru, šport, regionálny rozvoj, mestské organizácie aj aktivity súvisiace s transformáciou hornej Nitry. Nemôže teda presvedčivo kandidovať ako človek zvonka, ktorý s doterajším systémom nemal nič spoločné. Zároveň však jeho samostatná kandidatúra vytvára ponuku pre voliča, ktorý môže chcieť zachovať skúsenosť systému, ale zmeniť jeho tempo alebo spôsob vedenia.

Bez aktuálneho prieskumu nemožno povedať, či Turanovič patrí medzi dvoch najsilnejších kandidátov. Politicky však môže byť rozhodujúcim faktorom aj bez víťazstva. Môže odobrať časť hlasov voličom preferujúcim kontinuitu, môže osloviť ľudí, ktorí nechcú ani úplné pokračovanie, ani ostrú generačnú výmenu, a môže zmeniť rozdiel medzi dvoma kandidátmi, ktorí v roku 2022 obsadili prvé dve miesta.

Nie Macháčková proti Gigacovi. Prievidza 2030 proti Prievidzi 2050

Najjednoduchšie by bolo urobiť z volieb osobný duel. Po šestnástich rokoch jednej primátorky a po tesnejšom výsledku z roku 2022 sa taký príbeh ponúka sám. Lenže pre mesto by bol príliš malý. Skutočná otázka nie je, kto z kandidátov dokáže lepšie viesť kampaň do októbra 2026. Otázka je, kto dokáže prepojiť každodennú správu mesta s horizontom, ktorý ďaleko presahuje jedno volebné obdobie.

Preto by mali všetci relevantní kandidáti dostať rovnaké otázky: Koľko obyvateľov má mať Prievidza v roku 2040? Aké tri ekonomické piliere ju majú živiť po uhlí? Ako vzniknú pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou? Ako chcú zastaviť odchod mladých? Ako má fungovať Prievidza s Bojnicami ako jeden mestský a ekonomický priestor? Čo sa má stať s brownfieldmi? Ako sa zmení mesto po dokončení obchvatu? Ako sa má oživiť centrum? A ktorý projekt môže zmeniť charakter Prievidze na nasledujúcich tridsať rokov?

Voľby môže vyhrať jeden. Prievidza však môže prehrať pri každom z nich. Pri Macháčkovej, ak sa kontinuita zmení na zotrvačnosť. Pri Gigacovi, ak sa zmena ukáže iba ako výmena ľudí bez zmeny myslenia. Pri Turanovičovi, ak korekcia zostane pokračovaním toho istého pod novým menom. A rovnako pri ktoromkoľvek ďalšom kandidátovi, ak jeho horizont skončí rokom 2030.

Preto tento článok nemá odpovedať na otázku, koho voliť. Má položiť každému, kto chce viesť Prievidzu, jednu oveľa nepríjemnejšiu: čo po vás zostane v tomto meste o dvadsať rokov? Primátor je volený na štyri roky. Dôsledky jeho rozhodnutí môžu trvať štyridsať.

PRIEVIDZA – BOJNICE 2050: čo by mal obsahovať skutočný dlhodobý plán

Prievidza už má viacero strategických dokumentov. Nechýba teda papier. Chýba skôr verejne zrozumiteľná dohoda, ktorá by spojila ekonomiku, urbanizmus, dopravu, demografiu, Bojnice, brownfieldy a transformáciu do jedného obrazu. Nazvime ho pracovným názvom PRIEVIDZA – BOJNICE 2050. Nemal by to byť volebný program ani marketingová brožúra, ale súbor niekoľkých merateľných cieľov, ktoré prežijú viacero primátorov.

Prvý cieľ musí byť demografický. Koľko obyvateľov chce mať Prievidza v roku 2035 a 2050? Ak sa mesto nechce zmieriť s kontinuálnym poklesom, musí povedať, čo považuje za úspech. Druhý cieľ má byť ekonomický: aký podiel nových pracovných miest má mať vysokú pridanú hodnotu, koľko vývojových a technologických pracovísk chceme získať a aké odvetvia majú tvoriť nový hospodársky mix. Tretí cieľ má hovoriť o brownfieldoch: koľko hektárov dostane nové využitie a akého typu.

Štvrtý cieľ má byť o mladých ľuďoch. Nestačí program podpory rodín; treba sledovať saldo ľudí do 35 rokov, dostupnosť bývania, kvalitu škôl a možnosti kariéry. Piaty cieľ musí integrovať Prievidzu s Bojnicami: doprava, cestovný ruch, kultúra, parkovanie, cyklodoprava a investičný marketing. Šiesty cieľ má hovoriť o mobilite: koľko každodenných ciest má byť možné zvládnuť bez auta a čo sa stane s mestskými ulicami po dokončení obchvatu.

Siedmy cieľ sa má týkať centra mesta a bývania. Ôsmy energetiky a klimatickej odolnosti. Deviaty kvality verejného priestoru. Desiaty finančnej udržateľnosti: pri každej veľkej investícii sa má zverejniť nielen cena výstavby, ale aj realistický tridsaťročný prevádzkový účet. Ak tieto ukazovatele budú každoročne verejne aktualizované, politická diskusia sa môže posunúť od dojmov k výsledkom.

„Volebné obdobie je politický interval. Nie civilizačný horizont mesta.“

Najťažšia otázka: prečo by si mal 27-ročný človek vybrať Prievidzu?

Predstavme si človeka, ktorý má 27 rokov, vyštudoval vysokú školu, hovorí anglicky a je dobrý v tom, čo robí. Nie je ekonomicky ani rodinne pripútaný k Prievidzi. Môže pracovať v desiatkach miest alebo na diaľku. Prečo by si mal vybrať práve Prievidzu? Nie preto, že sa tu narodil. Nie preto, že by mal cítiť povinnosť zostať. Ale preto, že po racionálnom porovnaní možností povie: tu mám kvalitnú prácu, dostupné bývanie, školy, prírodu, kultúru, šport, Bojnice za rohom, primerané náklady a mesto, ktoré má energiu a budúcnosť.

Ak Prievidza nájde presvedčivú odpoveď na túto otázku, vyrieši veľkú časť ostatných problémov. Ak ju nenájde, môže mať pekné námestia, opravené chodníky aj úspešne vyčerpané fondy a napriek tomu sa bude pomaly zmenšovať. Mestá sa totiž v 21. storočí nerozdeľujú iba na bohaté a chudobné. Rozdeľujú sa na tie, ktoré priťahujú ľudí, a tie, z ktorých ľudia odchádzajú.

Dve možné Prievidze roku 2050

V prvej verzii má mesto stabilizovaný počet obyvateľov. Bývalé priemyselné areály dostali nové funkcie. Brose už nie je osamelým príkladom vývojového pracoviska; v regióne funguje viac technologických a inžinierskych firiem, ktoré spolupracujú so školami. Prievidza a Bojnice fungujú ako jeden mestský a turistický priestor bez toho, aby museli rušiť svoje samosprávy. Obchvat umožnil premeniť vybrané ulice na kvalitné mestské bulváre. Centrum znovu býva a žije aj večer. Mladý človek nemusí vysvetľovať, prečo zostal.

V druhej verzii má Prievidza výrazne menej obyvateľov. Infraštruktúra vybudovaná pre väčšie mesto je stále drahšia na údržbu. Školy bojujú s poklesom detí, sídliská starnú, brownfieldy boli využité iba čiastočne a nové pracovné miesta nedokázali nahradiť hospodársku energiu minulosti. Eurofondové projekty sú dávno otvorené, niektoré už potrebujú druhú rekonštrukciu, a na zastupiteľstve sa opäť diskutuje o jednotlivých parkoviskách bez širšej predstavy. Aj táto budúcnosť je realistická.

Rozdiel medzi nimi nevznikne v roku 2045. Vzniká dnes pri každom rozhodnutí o územnom pláne, brownfielde, úvere, veľkej verejnej stavbe, spolupráci s Bojnicami, školstve a investičnej politike. Veľké mestské zmeny sa skladajú z tisícov malých rozhodnutí, ale iba vtedy, keď smerujú k rovnakému cieľu.

Najväčšia diera je krátkozrakosť

Karpina nechcela vytvoriť urbanistickú diagnózu Prievidze. Pieseň bola recesia a jej autor sám povedal, že pred jej vznikom v meste ani nebol. Práve preto je dnes možné vziať titul úplne iným smerom. Prievidza nie je „diera“ preto, že by nemala hodnotu. Má regionálnu infraštruktúru, priemyselnú tradíciu, technických ľudí, významného zahraničného investora, prírodu, susedstvo Bojníc, transformačné zdroje, nový územný plán a projekty, ktoré sa realizujú.

Dierou by sa mohla stať iba vtedy, ak by tieto aktíva nedokázala spojiť. Ak by úspech merala počtom projektov namiesto trajektórie. Ak by transformáciu zamenila za čerpanie. Ak by mladých vyzývala, aby zostali, namiesto toho, aby vytvorila dôvod zostať. Ak by Prievidza plánovala iba Prievidzu a Bojnice iba Bojnice. Ak by územný plán skončil ako mapa parciel a ekonomická politika ako zoznam voľných hál.

A nemusí. Práve regióny, ktorým sa skončí starý ekonomický model, niekedy dostanú najväčšiu príležitosť nanovo sa definovať. Horná Nitra túto príležitosť dostala. Nie vo forme jedného zázračného investora, ale vo forme času, zdrojov, brownfieldov, existujúceho priemyslu a potreby urobiť rozhodnutia, ktoré sa už nedajú odkladať.

Prvým projektom ďalšieho volebného obdobia by nemusela byť stavba

Mohla by ním byť dohoda. Nie marketingový dokument a nie fotografia za jedným stolom, ale verejne kontrolovateľná dohoda mesta, Bojníc, Novák, Koša, kraja, škôl, významných zamestnávateľov, malých podnikateľov, nemocnice, urbanistov, dopravných odborníkov, kultúrnej obce, mladých ľudí a seniorov na niekoľkých cieľoch do roku 2050. Každé vedenie mesta by si mohlo zvoliť vlastnú cestu, ale nemalo by zakaždým prepisovať cieľ.

Primátor je volený na štyri roky. Strom, ktorý zasadí, bude mať plnú korunu možno o pätnásť rokov. Nová štvrť vzniká dvadsať rokov. Transformácia ekonomiky trvá generáciu. Dopravné stavby sa pripravujú dlhšie než jedno politické obdobie. Ak mestská politika plánuje iba to, čo stihne ukázať pred nasledujúcimi voľbami, systematicky uprednostňuje krátkodobé výsledky pred dlhodobou hodnotou.

Dobrý primátor preto musí vedieť robiť dve zdanlivo protichodné veci naraz: opraviť výtlk dnes a zároveň vedieť, ako má fungovať mesto o dvadsaťpäť rokov. Ak robí iba prvé, je správca údržby. Ak robí iba druhé, je vizionár bez kontaktu s realitou. Mesto potrebuje oboje.

Záver: Prievidza môže. A nemusí.

Najväčšia diera nie je v asfalte. Asfalt sa dá opraviť. Budova sa dá zrekonštruovať. Priemyselný areál sa dá revitalizovať. Aj hospodárska štruktúra sa dá zmeniť. Najhoršia diera vznikne tam, kde mala byť budúcnosť – keď sa z mesta vytratia ľudia, ktorí ju mali tvoriť, keď sa z eurofondov stane cieľ namiesto nástroja a keď politika prestane vidieť ďalej než po vlastný mandát.

Prievidza dnes nie je mestom bez možností. Je skôr mestom s nezvyčajne veľkým počtom otvorených možností naraz. Koniec uhlia, transformačné peniaze, nový územný plán, brownfieldy, obchvat, prítomnosť vývojového priemyslu a bezprostredné susedstvo Bojníc vytvárajú kombináciu, ktorá sa nemusí zopakovať. O to väčšia je zodpovednosť rozhodnúť sa, čo z nej vznikne.

Preto rozhodujúca otázka pred ďalšími komunálnymi voľbami nemusí znieť, kto bude primátorom. Dôležitejšie bude, či víťaz pochopí, že jeho mandát trvá štyri roky, ale dôsledky jeho rozhodnutí môžu trvať štyridsať. Či dokáže dokončiť dobrý projekt svojho predchodcu, zrušiť vlastný zlý projekt, dohodnúť sa s politickým súperom a spolupracovať s mestom, ktoré leží za hranicou katastra.

A tak možno stará recesia dostane po rokoch nový význam. „Najväčšia diera je Prievidza.“ Môže byť – ak sa mesto uspokojí s tým, že bude spravovať svoju minulosť. A nemusí – ak sa rozhodne vybudovať budúcnosť, ktorá bude väčšia než špička nosa, jedna eurofondová výzva a jedno volebné obdobie.

Faktografické poznámky a hlavné zdroje

Text je autorským publicisticko-analytickým komentárom. Hodnotiace súdy, návrh konceptu PRIEVIDZA – BOJNICE 2050 a interpretácie trendov sú názorom autora. Faktografické údaje v pracovnej verzii boli overované najmä vo verejných dokumentoch mesta Prievidza, MIRRI SR, výsledkoch komunálnych volieb, strategických materiáloch UMR, materiáloch spoločnosti Brose a v rozhovore s autorom piesne Prievidza. Pri publikovaní v médiu je vhodné urobiť ešte dátumový fact-check čísel, ktoré sa môžu meniť priebežne.

1. Pôvod piesne a vyjadrenie Ľudovíta „Elvisa“ Gálku: Denník N, 21. 7. 2021, „Najväčšia diera je Prievidza? Tá pieseň je výsmechom slovenskej malosti, vraví jej autor“. https://dennikn.sk/2474098/

2. Demografia 2025: Mesto Prievidza, 19. 1. 2026: 41 986 obyvateľov k 31. 12. 2025; 226 narodených, 459 zomretých; 614 prisťahovaných, 786 odsťahovaných. https://prievidza.sk/mesto-prievidza-sleduje-demograficke-trendy-a-podporuje-mlade-rodiny/

3. Historická populácia: Územnoplánovacie podklady mesta: pri sčítaní 1991 mala Prievidza 53 424 obyvateľov. https://prievidza.sk/wp-content/uploads/2025/09/3.-UHZ-text.pdf

4. Eurofondové projekty a UMR: Mesto Prievidza, 18. 5. 2026: alokácia UMR 25,969 mil. eur EÚ; Prievidza sa uchádza približne o 22 mil. eur; 15 projektov približne za 12,8 mil. eur bolo schválených a zazmluvnených. https://prievidza.sk/prievidza-ziskala-uz-takmer-13-milionov-eur-z-eurofondov-mesto-vysvetluje-preco-sa-nedaju-pouzit-na-vsetko/

5. Fond na spravodlivú transformáciu: MIRRI SR: Slovensko má z FST k dispozícii 459 mil. eur; horná Nitra patrí medzi oprávnené územia. https://mirri.gov.sk/sekcie/program-slovensko-2021–2027/sekcia-spravodlivej-transformacie/fond-spravodlivej-transformacie/zakladne-informacie/

6. Nový územný plán: Mesto Prievidza: zadanie ÚPN-M schválené uznesením MsZ č. 7/26 dňa 9. 2. 2026. https://prievidza.sk/ukoncene-procesy-v-ramci-obstaravania-noveho-uzemneho-planu-mesta-prievidza/

7. Rozpočet 2026: Mesto Prievidza: vyrovnaný rozpočet 2026 vo výške 85 291 319 eur na príjmovej aj výdavkovej strane. https://prievidza.sk/prievidzski-poslanci-schvalili-rozpocet-skor-krok-k-stabilite-v-neistych-casoch/

8. Finančné zdravie: Mesto Prievidza podľa hodnotenia INEKO 2024: posun zo 104. na 75. miesto, bez záväzkov po splatnosti; bilancia bežného účtu skóre 3,1 – „dostatočné“. https://prievidza.sk/mesto-prievidza-zlepsilo-svoje-financne-zdravie-podla-hodnotenia-ineko-2024/

9. Komunálne voľby 2022: Oficiálne výsledky zverejnené mestom: Katarína Macháčková 5 526 hlasov; účasť 34,83 %. https://prievidza.sk/neoficialne-vysledky-komunalnych-volieb-2022-v-prievidzi/

10. Spoločná stratégia Prievidza – Nováky – Bojnice – Koš: Spoločný program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja UMR na roky 2022 – 2030. https://prievidza.sk/samosprava/uzemie-udrzatelneho-mestskeho-rozvoja-uzemie-umr/spolocny-program-hospodarskeho-rozvoja-a-socialneho-rozvoja-uzemia-udrzatelneho-mestskeho-rozvoja/

11. Brose Prievidza: Brose: viac než 1 400 zamestnancov a vývojové centrum v Prievidzi od roku 2017. https://www.brose.com/sk-sk/

10. Demografia 1991: Územnoplánovacia dokumentácia mesta Prievidza, E.1 Demografia: 53 424 obyvateľov k sčítaniu 3. 3. 1991. https://prievidza.sk/wp-content/uploads/2025/09/3.-UHZ-text.pdf

11. Demografia 2025: Mesto Prievidza, stav k 31. 12. 2025: 41 986 obyvateľov; 226 narodených, 459 zomretých; 614 prisťahovaných, 786 odsťahovaných. https://prievidza.sk/mesto-prievidza-sleduje-demograficke-trendy-a-podporuje-mlade-rodiny/

12. Kandidáti 2026: TASR/Teraz.sk, 26. 8. 2026: o post primátora prejavilo záujem sedem ľudí; registráciu posudzuje mestská volebná komisia do 3. 9. 2026. https://www.teraz.sk/regiony/o-post-primatora-prievidze-ma-zaujem/987485-clanok.html

13. Branislav Gigac: TASR/Teraz.sk, 26. 6. 2026: nezávislá kandidatúra, 29 rokov, mestský poslanec druhé obdobie, hovorca verejného ochrancu práv; v roku 2022 získal 4 377 hlasov. https://www.teraz.sk/komunalne-volby-2026/post-primatora-prievidze-chce-ziskat/973567-clanok.html

14. Katarína Macháčková: TASR/Teraz.sk, 30. 6. 2026: nezávislá kandidatúra na obhajobu postu; mesto vedie od roku 2010. https://www.teraz.sk/spravy/primatorka-prievidze-k-machackova-c/974488-clanok.html

15. Norbert Turanovič: Mesto Prievidza – druhý zástupca primátorky, kompetencie v školstve, kultúre, športe, regionálnom rozvoji a transformácii hornej Nitry. https://prievidza.sk/samosprava/zastupcovia-primatorky/