Bojnice pokutujú najväčšieho investora za čierne stavby, šéf kúpeľov má zaplatiť viac ako stotisíc

Pôvodný článok informoval o pokute vo výške 40-tisíc eur pre Kúpele Bojnice. Pokutu mesto Bojnice ako príslušný špeciálny stavebný úrad v skutočnosti udelilo spoločnosti SALS, s.r.o., v ktorej je konateľom Slavomír Eliáš, predseda predstavenstva bojnických kúpeľov. Za nepresnosť sa ospravedlňujeme.

BOJNICE. Šéf Kúpeľov v Bojniciach Slavomír Eliáš dostal pokutu vo výške 40-tisíc eur za terénne práce na približne tristo metrovom úseku lesnej cesty v lesoparku nad kúpeľným areálom v blízkosti Bažantnice v Bojniciach. Mesto pokutu vyrubilo jeho spoločnosti SALS.

Ide o zatiaľ najvyššiu pokutu z ôsmich, spolu za viac ako stotisíc eur, ktoré od mesta dostal.

Spor sa naplno rozhorel vo februári tohto roka, keď mesto vydalo rozhodnutie o správnom delikte.

Vedenie radnice hovorí o čiernej stavbe, kúpele o estetickej úprave chodníka. Kúpele podali odvolanie, v ktorom rozhodnutie označujú za nezákonné, účelové a diskriminačné.

Kočíkovo alebo čierna stavba

Predmetom pokuty je lesný úsek cesty nad kúpaliskom Čajka pred stúpaním asfaltovej cesty smerujúcej k vyhliadkovej veži, ktorý využívajú návštevníci kúpeľov i obyvatelia Bojníc na prechádzky a rekreáciu.

Riaditeľ kúpeľov Slavomír Eliáš tvrdí, že nešlo o žiadnu výstavbu novej cesty, ale o jednoduchú a nevyhnutnú úpravu terénu.

„Išlo o existujúcu cestu, ktorá bola kedysi bežne využívaná. Zrovnali sme nerovnosti, odstránili vyčnievajúce korene a vysiali trávu, aby sa tadiaľ mohli bezpečne pohybovať ľudia. Nazývame to Kočíkovo alebo chodník pre mamičky, deti a seniorov,“ uviedol Eliáš.

Primátor Bojníc Ladislav Smatana oponuje, že aj na takýto druh zásahu sú potrebné povolenia.

„Stavebný zákon jasne hovorí, že aj akékoľvek úpravy, ktoré zmenia charakter územia, si vyžadujú územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie. Pokiaľ ide o spevnené plochy, komunikácie alebo iné zásahy, musí prebehnúť štandardný povoľovací proces.“

Podľa radnice kúpele viackrát nedodali potrebné dokumenty, nereagovali na výzvy a pokračovali v aktivitách bez úradného súhlasu.

Mesto tvrdí, že nemá na výber a musí konať, inak by samo porušovalo zákon a mohlo by čeliť sankciám od nadriadených orgánov.

„Pokuty nevydávame zo zlomyseľnosti, ale v rámci zákonom stanovenej kompetencie. Ak niekto zasiahne do územia bez potrebných povolení, musíme konať. Zákon platí pre všetkých rovnako,“ uviedol primátor.

Mesto zároveň upozorňuje, že v prípade podobných zámerov je nevyhnutné vopred požiadať o stavebné povolenie na základe projektovej dokumentácie stavby, stanovísk dotknutých orgánov a dokladov pre povoľovací proces a stavbu začať až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia.

V prípade predmetnej cesty podľa úradu nič z toho nebolo zo strany šéfa kúpeľov splnené.

Kúpele v rozsiahlej odvolacej dokumentácii argumentujú, že v prípade úpravy lesnej cesty, za ktorú dostali doteraz najvyššiu pokutu, išlo o drobnú a dočasnú úpravu v súlade s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z roku 2015, ktorým bola zmenená kategória lesa na les osobitného určenia.

„Na týchto pozemkoch je podľa dokumentu povolené upravovať terén, čistiť chodníky, osádzať lavičky, vysievať trávu. Nešlo o žiadnu výstavbu cesty. Nič sa nezabetónovalo, nič sa nespevnilo. Zákon porušený nebol,“ uvádzajú kúpele v odvolaní, ktoré podali.

Eliáš zároveň tvrdí, že podobné zásahy sa realizujú aj v iných kúpeľných a rekreačných oblastiach na Slovensku a nikdy nečelili takejto sankcii. Výška pokuty, ktorú mesto uložilo, je podľa nich neprimeraná, diskriminačná a nemá v právnej praxi obdobu.

Pokuta vo výške 40-tisíc eur predstavuje 24 percent z maximálnej možnej výšky sankcie. Šéf kúpeľov sa pýta, prečo práve v tomto prípade bola udelená tak vysoká suma, keď nedošlo k žiadnemu závažnému zásahu, poškodeniu majetku či ohrozeniu verejnosti.

„Stavebný úrad tým vysiela jasný signál, že aj zatrávnenie lesného chodníka bude potrestané, ak sa mu to hodí do úradného výkladu. Je to účelové. Týmto spôsobom sa z verejného záujmu stáva nástroj na zvyšovanie mestského rozpočtu,“ tvrdí Eliáš.

Zároveň avizuje, že ak odvolací orgán rozhodnutie nezruší, bude pokračovať súdnou cestou a zvažuje aj podanie žaloby za škodu.

Nesúlad s územným plánom

Situáciu komplikuje aj problematika zmien a doplnkov k územného plánu, ktorý mal podľa Eliáša umožniť výstavbu niektorých zariadení v rekreačnej časti areálu nad kúpeľmi.

Súvisia s prevádzkou vyhliadkovej veže, ako je vstup, parkoviská, pokladňa, reštaurácia a všetko, čo sa v súčasnosti na trase k rozhľadni nachádza, vrátane obslužných komunikácií.

Tento dokument mal byť podľa neho dvakrát schválený predchádzajúcim mestským zastupiteľstvom, no napokon do neho boli zapracované zmeny.

„Dodnes neviem, kto a prečo ho takto upravil. Následne na základe toho mesto tvrdí, že som staval v nesúlade s územným plánom a dáva mi na všetky existujúce stavby pokuty,“ uvádza Eliáš.

Gabriel Szalay, odborný konzultant Bojníc pre územný plán mesta, to vysvetľuje tým, že „akékoľvek účelové zmeny platného územného plánu požadované zo strany jednotlivých subjektov, ktoré by mesto chcelo prijať v čase, kedy už prebiehal proces obstarávania v zmysle stavebného zákona, by automaticky pozastavili proces obstarávania nového územného plánu, na ktorý Bojnice čakajú dlhé roky, a preto sa mesto rozhodlo nepristúpiť k obstaraniu zmien a doplnkov.“

Mesto Bojnice sa aktuálne stále riadi územným plánom sídelného útvaru schváleného v roku 1997.

Nepovolených stavieb je viac

Medzi mestom a kúpeľmi je už dlhšie napätie. Okrem terénnej úpravy lesného chodníka sú predmetom sporov aj iné stavby v okolí vyhliadky Čajka v oblakoch, ako napríklad čierny vlk pred vstupom, Dinopark, malý amfiteáter pri rozhľadni, reštaurácia či toalety pre návštevníkov.

„Na stole máme osem pokút za naše stavby a v riešení sú ďalšie a určite ich bude ešte viac. Väčšina z nich je v okolí vyhliadkovej veže, v lesnom parku s osobitným určením, ktorý nám schválil kraj, teda nadriadený orgán mesta,“ uviedol Eliáš.

Podľa vyjadrenia mesta rozhodnutie, na ktoré sa kúpele odvolávajú a ktorým sa zmenila kategória lesa, ich neoprávňuje stavať asfaltovú cestu alebo vlka na betónovom podstavci či iné stavby bez stavebného povolenia.

„V prípade asfaltovej cesty si akákoľvek stavba vyžaduje právoplatné stavebné povolenie udelené stavebným úradom alebo špeciálnym stavebným úradom pre dopravné stavby,“ uviedol primátor.

Pokusy o stretnutia, na ktorých by hľadali spoločnú reč v záujme vyriešenia a legalizácie čiernych stavieb, ktoré sa mesto snažilo iniciovať s vedením kúpeľov a ktoré mali byť predovšetkým v ich záujme, boli podľa mesta neúspešné.

„Cieľom mesta nie je profitovať z vašich ziskov, ani zničiť turistický ruch, ale zabezpečiť prostredníctvom štátom zverenej právomoci dodržiavanie zákonov. Mojím odkazom pre vás je: stavajte, budujte, zveľaďujte, podnikajte, ale buďte fér a robte to v súlade so zákonom. Zákony platia pre všetkých,“ odkázal primátor šéfovi kúpeľov.

Predchádzajúci primátor Bojníc František Tám, ktorý bol vo funkcii štyri volebné obdobia do roku 2018, sa vyjadril, že mestu úplne postačoval existujúci územný plán.

„Všetko čo sa postavilo a nebolo v zmysle zákona, sa dalo podľa stavebného zákona, ktorý platil, dodatočne zlegalizovať. Napríklad niekto požiadal o prestavbu rodinného domu a postavil bytovka s piatimi bytmi. Stačilo zaplatiť pokutu a dodatočne sa dalo skolaudovať všetko. Teraz od 1. apríla to podľa nového zákona už nie je možné,“ uviedol Tám.

Nový zákon mení podmienky pre čierne stavby

Do 31. marca 2025 bol účinný predošlý Stavebný zákon číslo 50 z roku 1976.

Podľa jeho ustanovení stavebný úrad nariaďoval vlastníkovi čiernej stavby odstránenie tejto stavby s výnimkou prípadov, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, alebo ak je stavba dokončená a spĺňa podmienky preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie.

Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Náklady na odstránenie stavby znášal jej vlastník.

„Ak má vlastník k dátumu účinnosti zákona čiernu stavbu, musí požiadať o jej legalizáciu najneskôr do 31. marca 2029. Ak tak neurobí, stavebný inšpektorát mu ju nariadi odstrániť. Čiernu stavbu postavenú po 31. marci 2025 stavebný inšpektorát nariadi odstrániť z dôvodu, že zákon neumožňuje jej dodatočnú legalizáciu,“ uviedol advokát Radoslav Kysela z Advokátskej kancelárie Silvie Tatarkovej v Martine.

Kúpele chcú zastaviť investície

Eliáš sa v súvislosti so sporom medzi mestom a kúpeľmi rozhodol oznámiť verejnosti, že končí s ďalšími investíciami v tomto meste. Návštevníkov Bojníc o tom informuje na tabuliach osadených v bezprostrednej blízkosti rozostavaného kúpaliska.

„V uplynulých dvoch desaťročiach sme pripravili celkovo šesť projektov aj pre výstavbu kúpaliska Čajka, no ani jeden z nich nebol schválený. Všetky pokusy o získanie povolení narazili na prekážky zo strany pamiatkového úradu a mesta,“ uviedol.

Úspešný nebol ani projekt skokanskej arény, ktorý tiež čelil negatívnym stanoviskám oboch spomínaných inštitúcií. Podľa súčasného primátora tento projekt nesplnil požiadavky na územné rozhodnutie a nebol ani v súlade s platným územným plánom.

Kúpele reagovali vyhlásením, že zastavujú ďalšie investície v Bojniciach a ponúkli rozvoj kúpeľov susednej obci Opatovce nad Nitrou, v ktorej by chceli postaviť časť novej siete ubytovacích kapacít a prislúchajúcej infraštruktúry.

„Za dvadsaťpäť rokov sme do rozvoja areálu v Bojniciach investovali viac než 150 miliónov eur, postavili tridsať stavieb a tri nové kúpeľné domy. Po Piešťanoch sme druhým najväčším kúpeľným strediskom na Slovensku. Keď nič iné, tak už len toto by malo mesto brať do úvahy a pokúsiť sa s nami komunikovať oveľa ústretovejším spôsobom,“ uzavrel Eliáš.

Názory turistov a obyvateľov Bojníc na aktivity kúpeľov sa rôznia. Filip Balušek v ankete tvrdí, že nebyť aktivity kúpeľov, tak Bojnice sú v dezolátnom stave a dávno padnú do zabudnutia.

Dominika Samsonová vyčíta kompetentným kúpalisko Čajka a jeho okolie, ktoré je podľa nej katastrofa a malo sa buď dokončiť alebo ani nezačínať prerábať.

„Aktivity kúpeľov sú jedna veľká pasca na turistov. Nič iné ako dojenie. Úmyselne sa im vyhýbam už viac ako pätnásť rokov,“ reagoval Martin Sedlák.